Žlčník

14.4.2012 , Zuzana Boučková

zlucnik.jpg - kopie
zlucnik.jpg - kopie
Žlčník je hruškovitý orgán, ktorý je uložený tesne pod pečeňou. V žlčníku sa skladuje a zahusťuje žlč, vďaka špeciálnym vlastnostiam buniek jeho výstelky. Žlčník sa teda podieľa na trávení tukov. Tento orgán však podlieha často chorobným procesom, medzi najčastejšie patria žlčníkové kamene. Žlčník potom môže byť chirurgicky odstránený.

Žlčník

Žlčník je orgán uložený tesne pod pečeňou, ku ktorej veľkou časťou prilieha. Nachádza sa teda v pravej časti brucha, pod rebrami. Má podobu malého vačku hruškovitého tvaru. Jeho úlohou je skladovať a zahusťovať žlč, ktorá sa v ňom priamo nevytvára, ale priteká žlčovodmi z pečene. Žlč je hustejšia tekutina, charakteristická svojou žltohnedou farbou, ktorej hlavnou funkciou je napomáhať tráveniu tukov tým, že ich väčšie kvapôčky v čreve rozdeľuje na menšie.

Anatómia žlčníka

Žlčník je tvorený štyrmi časťami: dnom, telom, lievikom  a krčkom. Jeho stena sa skladá z niekoľkých vrstiev. Najvnútornejšie z nich je sliznica, ktorá je tvorená jedným radom cylindrických buniek, tzv. epitel, a vytvára na svojom povrchu riasy, ktoré sú zreteľne viditeľné predovšetkým vo vyprázdnenom žlčníku. Ďalej je v stene tenká svalová vrstva, ktorú tvoria špirálovito usporiadané bunky hladkej svaloviny. Povrch vačku je potom krytý lesklou blanou, serózou. Na kŕčok nadväzuje vývod žlčníka, ktorý sa spája s pečeňovým žlčovodom, a vytvára s ním spoločný žlčovod, ktorý ústi do dvanástnika. Počas 30 minút po konzumácii potravy, najmä tej hojnejšej na tuky, dôjde k odovzdaniu signálov žlčníku. Ten sa stiahne, čím dôjde k vypudeniu určitého množstva žlče, ktorá doputuje žlčovodom do čreva a v ňom sa zmieša s potravou. Miesto vyústenia žlčovodu do dvanástnika sa nazýva Vaterova papila. Tá je obklopená niekoľkými snopcami hladkej svaloviny, tzv. Oddiho zvieračom, ktorého hlavnou úlohou je papilu uzatvárať a otvárať v prípade potreby.

Funkcia žlčníka

Za normálnych okolností môže žlčník obsahovať asi 50 ml žlče. Tá sa v ňom zahusťuje tým spôsobom, že epitelové bunky z nej do seba nasávajú vodu a odvádzajú ju preč. Je tu teda vstrebávaných až 90% vody i s obsiahnutými iónmi. Stena žlčníka však nie je priepustná pre tuky. Žlč je zložená z rôznych látok. Najčastejšie sú v nej zastúpené žlčové kyseliny, žlčové farbivá, cholesterol, anorganické soli, mastné kyseliny a lecitín. Denne jej pečeň vytvorí medzi 600 a 1000 ml. Ide o nezahustenú žlč. Žlč procesu trávenia významne napomáha, ako už bolo spomenuté vyššie, ale konečné spracovanie tukov zostáva na starosť enzýmu podžalúdkovej žľazy - lipáze. Okrem vplyvu na zažívanie má žlč aj ďalšie funkcie ako odstránenie prebytočného cholesterolu z tela a ďalších látok, ktoré nemožno vylúčiť obličkami. Ďalšími funkciami žlčníka sú vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch, neutralizácia črevného obsahu. Žlčové kyseliny sa však na rozdiel od zvyšku žlče v asi 95% v čreve znovu vstrebávajú, čím vzniká ich neustále cestovanie medzi pečeňou a črevom.

Choroby žlčníka

Choroby žlčových ciest a žlčníka sú pomerne časté, avšak úmrtnosť následkom ich výskytu je pomerne nízka. Ak je pri výskyte niektorého z týchto ochorení potrebné žlčník odstrániť, je možné sa pomerne uspokojivo zaobísť aj bez neho, pretože potom vyprodukovaná žlč odteká z pečene priamo do dvanástnika. To je pre naše trávenie za bežných okolností dostačujúce. Zažívacie problémy nastávajú iba v prípadoch, kedy jedinec nedodržiava odporúčané opatrenia a skonzumuje výrazne tučné jedlo, na ktorého bezproblémové spracovanie by bola potrebná predsa len väčšia zásoba žlče. Medzi najčastejšie ochorenia žlčníka patrí zápal žlčníka, žlčníkové kamene a karcinóm žlčníka.

Žlčníkové kamene 

Žlčníkové kamene, odborne cholecystolitiáza, je najčastejšie ochorenie žlčníka.  Pojem choledocholitiáza naopak označuje výskyt kameňov v žlčových cestách.  Vyskytuje sa až u 30 % našej populácie, pričom častejšie ju nachádzame u žien. Nárast výskytu cholelitiázy v posledných rokoch je spojovaný so stále so zhoršujúcou životosprávou ľudí a predovšetkým potom ich nezdravými stravovacími návykmi.

  • Prejavy žlčníkových kameňov zahrnujú pocity plnosti v okolí žalúdku, pocity tlaku vpravo pod rebrami, neznášanlivosť tučnej stravy, nevoľnosť a plynatosť. Typickým príznakom tejto choroby je však biliárná kolika. K nej dochádza v situácii, kedy sa kameň zakliesni v oblasti krčku žlčníka a ten reaguje stiahnutím svaloviny svojej steny. V mieste zakliesnenia sa začnú uvoľňovať látky vyvolávajúce zápal. Vzniká tak veľmi krutá bolesť, ktorá prichádza vo vlnách. Najčastejšie sa objavuje navečer a z miesta pod pravými rebrami veľakrát vystreľuje do chrbta až k lopatke. Chorý je nepokojný, bledý, môže mať aj zvýšenú teplotu a byť mierne nažĺtly. Vo viac než polovici prípadov sprevádza bolesť aj zvracanie, ktoré však neprináša úľavu. Záchvat je často vyvolaný konzumáciou tučných jedál, ale môže byť vyprovokovaný aj telesnou námahou či prechladnutím.
  • Diagnostika žlčníkových kameňov vychádza z podrobnej anamnézy, pri ktorej sa zameriame na problémy pacienta a typické príznaky. K potvrdeniu cholecystolitiázy sa využíva ultrazvukové vyšetrenie, pri ktorom je možné ako zobraziť prítomnosť kameňov, tak zhodnotiť schopnosť stien žlčníka sa správne sťahovať. Stena býva v dôsledku prebiehajúceho zápalu zreteľne rozšírená. V prípade nutnosti podrobnejšieho zobrazenia je možné využitie CT, počítačovej tomografie. Ide o bezbolestné vyšetrenie, pri ktorom sú využité röntgenové lúče prechádzajúce telom pacienta v tunelovom prístroji.
  • V rámci liečby žlčových kameňov sa u dlhodobo prebiehajúcej cholecystolitiázy odporúča celkové odstránenie žlčníka so žlčníkovými kameňmi chirurgickým zákrokom. Dnes je najčastejšie využívaná metóda laparoskopická, pri ktorej sa do dutiny brušnej vstupuje len niekoľkými malými otvormi, ktorá významne znížila riziko tohto zákroku. Nechirurgická liečba žlčníkových kameňov, predovšetkým potom opatrenia diétne, sa odporúčajú iba pre obdobie po biliárnej kolike.


Zápal žlčníka

Zápal žlčníka alebo cholecystitída je ochorenie spôsobené najčastejšie prítomnosťou žlčových kameňov. Zápal môže byť spôsobený ako účinkami niektorých agresívnych látok, tak aj prítomnosťou mikroorganizmov. V prípade zápalu žlčníka, odborne cholecystitídy, ide o závažné ochorenie, ktoré tvorí pomerne vysoké percento zo všetkých náhlych príhod brušných. Toto ochorenie sa môže prejaviť v akomkoľvek veku u oboch pohlaví, typicky sa však vyskytuje u obéznych žien vo vekovom rozmedzí 20−50 rokov.

  • Pokiaľ ide o prejavy, akútny zápal žlčníka sa prejavuje silnou neustupujúcou bolesťou vpravo pod rebrami, horúčkou a príznakmi dráždenia pobrušnice, napríklad napnutím brušnej steny. Bolesť sa zvyšuje pri pohybe a hlbokom nádychu. Akútne problémy trvajú krátko, rádovo niekoľko dní. V prípade chronického zápalu je žlčník skôr zvrásnený a v jeho stene sa často ukladá vápnik. Priebeh ochorenia je skôr nenápadný, príznaky jednoznačne poukazujúce na túto chorobu nie sú prítomné. Zvyčajne sa chorí sťažujú na tlak vpravo pod rebrami, nevoľnosti, poruchy trávenia a neznášanlivosť niektorých pokrmov.
  • Diagnostika žlčového zápalu vychádza z dôkladnej anamnézy, samotného vyšetrenia lekárom a zobrazovacích metód. Lekár pri vyšetrení zisťuje prítomnosť typického tzv. Murphyho príznaku. Ten spočíva v tom, že pacient cíti pri nádychu ostrú bolesť vo chvíli, keď lekár zatlačí rukou vpravo pod rebrami. Ak sa kameň zakliesni trvalo vo vývode žlčníka, obsah mechúra sa významne zväčší a vzniká takzvaný hydrops. Pri jeho výskyte je možné cez brušnú stenu nahmatať tuhý, hruškovito zväčšený útvar. Žlčník obvykle znázorňujeme pomocou ultrazvuku či CT, dôležité je aj vyšetrenie scintigrafické, ktoré umožňuje zhodnotiť obsah tohto orgánu a stav jeho steny. To je možné vpravením kontrastnej látky do žlčových ciest a jej zobrazením pod röntgenovými lúčmi.
  • Liečba akútnych zápalov žlčníka vyžadujú pokoj na lôžku, hladovanie a lieky na tlmenie bolesti. Neskôr pacient prechádza na žlčníkovú diétu. V ľahších prípadoch sa podávajú antibiotiká. Pokiaľ je stav chorého vážnejší, zvolí sa väčšinou aj chirurgické odstránenie žlčníka, tzv. cholecystektómia. Nebezpečenstvo vzniku komplikácií je väčšie pri cholecystitídach bez prítomnosti kameňov, a preto sa pri nich odporúča spraviť cholecystektómiu bez zbytočných odkladov. Chronický zápal žlčníka sa rovnako lieči touto metódou.


Karcinóm žlčníka

Karcinóm žlčníka je zhubné nádorové ochorenie. Rakovina žlčníka sa nachádza na piatom mieste na stupnici najčastejších nádorov tráviacej sústavy. Tento nádor vychádza z buniek epitelových, ktoré vytvárajú vnútorný povrch žlčového mechúra a sú teda súčasťou sliznice. Malígne nádory majú tendenciu šíriť sa do okolitých tkanív a narušovať ich. Vzhľadom k blízkemu vzťahu medzi žlčníkom a pečeňou, ku ktorej zospodu prilieha, sa v neskorších štádiách choroby často nádory šíria práve do jej tkaniva. Okrem toho môžu prerastať aj do čreva, podžalúdkovej žľazy alebo pobrušnice. Pokiaľ ide o zakladanie metastáz, v prípade rakoviny žlčníka ide predovšetkým o metastázy do najbližších lymfatických uzlín a pečene, kde sú veľakrát viacpočetné.

  • Prejavy rakoviny žlčníka sú v počiatočných štádiách zvyčajne skryté za dlhotrvajúcimi žlčníkovými ťažkosťami. Typické sú predovšetkým necharakteristické problémy so zažívaním. Nádor sa však môže prejaviť aj ako náhle vzniknutý zápal žlčníkového mechúra. V neskorších štádiách je charakteristická trvalá bolesť v oblasti vpravo pod rebrami. Čoskoro sa rozvíja žltačka, nechutenstvo, chudnutie a vracanie.
  • Diagnostika rakoviny žlčníka spočíva v anamnéze, samotnom vyšetrení lekárom a vo využití zobrazovacích metód. Lekár môže pri vyšetrení odhaliť zväčšenie pečene i tuhý útvar tesne pod nimi. V krvných odberoch nachádzame zmeny príznačné pre hromadenie žlče a zvýšenie hladiny bilirubínu poukazujúce na vznik žltačky na základe zúženia vývodov žlčových ciest. Zo zobrazovacích metód, požívaných pri diagnostike rakoviny žlčníka, sa ako prvý využíva ultrazvuk. Ak pri ňom získame podozrenie na prítomnosť nádoru, nasleduje vyšetrenie CT a v niektorých prípadoch aj tzv. ERCP, teda endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia. Ide o vyšetrenie, pri ktorom sa zavedie ohybný rúrkovitý nástroj ústami až do žlčových ciest. Žlčové cesty aj žlčník sa napustia kontrastnou látkou a ta je potom zobrazovaná röntgenovými lúčmi. Významné je aj odobratie vzorky podozrivého tkaniva na vyšetrenie pod mikroskopom, pri ktorom sa najľahšie odhalí prítomnosť nádorových buniek.
  • V rámci liečby je najúčinnejším postupom chirurgický zákrok. Pri ňom sa vyberie celý žlčník i s postihnutým pečeňovým tkanivom a lymfatickými uzlinami. Táto operácia je však vhodná len pre chorých s včasným štádiom ochorenia. V iných situáciách sa využíva predovšetkým chemoterapia a ožarovanie. Rakovina žlčníka je závažným ochorením, ktorého príznaky sa nesmú podceniť. Podobne ako u iných typov rakoviny je skoré zistenie tejto choroby kľúčom k úspešnej liečbe.

  

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email