Genitálny opar - herpes genitalis

15.4.2012 , Martina Farkašová

herpes-genitalis-a-progenitalis.jpg - kopie
herpes-genitalis-a-progenitalis.jpg - kopie
Herpes genitalis čiže genitálny herpes je sexuálne prenosné ochorenie prejavujúce sa výsevom drobných pľuzgierikov v oblasti genitálií. Spôsobuje ho vírus HSV, ktorý sa usadzuje v nervoch a po prvom výseve vyčkáva ďalej na príležitosť až bude imunitný systém oslabený. Liečbu genitálneho oparu je nutné zahájiť včas, inak môže choroba viesť k rozvoji vážnych komplikácií, keď niektoré z nich môžu skončiť aj smrťou jedinca.

Genitálny opar alebo herpes genitalis

Genitálny opar, odborne herpes genitalis sa vyskytuje najmä u dospelých osôb a patrí medzi sexuálne prenosné choroby. Zmienky v literatúre o genitálnom opare sa objavujú už v dielach byzantských autorov. Jeho pôvodcom je vírus HSV II, čiže herpes simplex vírus 2. typu, ktorý patrí do početnej skupiny herpetických infekcií, ktoré môžu spôsobovať celú škálu rozličných chorôb. Existuje aj vírus HSV I, ten je zodpovedný za klasický opar pery, s akým sa stretáva väčšina našej populácie.

Prenos genitálneho oparu

Vírus sa dostane do tela porušenou sliznicou genitálií pri pohlavnom styku alebo poranenou kožou. V mieste vstupu sa rozmnoží a preniká pozdĺž nervových vlákien do tzv. ganglií nervov, čo sú nervové uzlíky pozdĺž chrbtice alebo v mozgu. Tam pretrváva prakticky celý život a pri znížení obranyschopnosti jedinca dochádza k jeho aktivácií. K prenosu dochádza predovšetkým pohlavným stykom. Riziko avšak nesie aj orálny styk či iné praktiky. Tiež je možný prenos nákazy kontaminovanými prstami alebo predmetmi. Pokiaľ genitálnym oparom trpí tehotná žena, novorodenec je ohrozený prenosom infekcie pri prechode pôrodnými cestami.

Príznaky genitálneho oparu

Prvé príznaky genitálneho oparu sa objavujú po 2 až 7 dňoch od sexuálnej aktivity s nakazeným človekom. V mieste vstupu infekcie koža nepríjemne svrbí a môže byť začervenaná. Neskôr vzniká na koži väčší počet malých pľuzgierikov, ktoré vytvárajú zhluky alebo ostrovčeky. Vnútri pľuzgierikov je infekčná tekutina, ktorá pri prasknutí môže vytiecť von a nakaziť prípadne partnera. Postihnutá môže byť aj vonkajšia časť genitálií, u žien pysky ohanbia a u mužov žaluď a vnútorná časť predkožky. V prípade prevádzkovania análneho sexu je vyrážka prítomná v okolí análneho otvoru. Genitálny opar však môže postihovať aj iné miesta tela, napr. ochlpenú časť podbruška, zadok či krajinu nad kosťou krížovou. Ďalej môžu byť zväčšené lymfatické uzliny, najčastejšie v slabinách. Vyskytuje sa tiež bolesť hlavy, svalov a celková slabosť. Genitálny opar môže sprevádzať aj nepríjemná, pálčivá bolesť pri močení.

Komplikácie genitálneho oparu

Genitálny opar je sexuálne prenosné ochorenie, ktoré môže viesť k rozvoju komplikácií. Najčastejšie ide o rozšírenie infekcie na ďalšie miesta pohlavného ústrojenstva, najčastejšie so vznikom zápalu pošvy. Ďalej sa môže objaviť bolestivé močenie a vyprázdňovanie. Možný je aj prenos infekcie kontaminovanými prstami či predmetmi do oka so vznikom zápalu. Závažnou komplikáciou je aj zápal mozgu a mozgových blán, ktorý sa vyskytuje u pacientov s poruchou imunitného systému, či novorodencov a často vedie ku smrti jedinca. V prípade ochorenia tehotnej ženy genitálnym oparom, je z dôvodu ohrozenia novorodenca ťažkými komplikáciami indikovaný cisársky rez.

Rizikové faktory genitálneho oparu

Vznik genitálneho oparu je daný prenosom vírusu od nakazeného jedinca pohlavným stykom. Pretože vírus pretrváva v organizme po celý život, môže prakticky kedykoľvek dôjsť ku jeho opätovnej aktivácii a objavení sa klinických príznakov. Existuje množstvo rizikových faktorov, ktoré k opätovnej aktivácii vedú. Sú to predovšetkým hormonálne zmeny v období menštruačného cyklu, nadmerná fyzická aj psychická záťaž, ale aj obyčajné podráždenie pokožky v genitálnej oblasti. Ďalšími rizikovými faktormi genitálneho oparu sú chrípka, horúčky, zlé stravovacie návyky, ale aj nosenie nevzdušnej a tesnej bielizne a oblečenia.

Diagnostika genitálneho oparu

Pri podozrení na genitálny opar, je nutné navštíviť lekára, gynekológa, urológa alebo dermatovenerológa, ktorý vykoná vyšetrenie a určí vhodnú liečbu. Diagnostika genitálneho oparu sa opiera o prítomné príznaky a kultivačné vyšetrenie, pri ktorom je vykonaný ster z postihnutých miest, potom sa v laboratóriu vypestujú možní pôvodcovia ochorení na špeciálnej kultúre. Ďalšou možnosťou je serologické vyšetrenie, pri ktorom sú vyšetrené protilátky v krvnom sére.

Liečba genitálneho oparu

K liečbe genitálneho herpesu sa používajú takzvané antivirotiká, ktoré však môžu len urýchliť hojenie pľuzgierov a zmierniť bolesť. Primoinfekcia genitálneho oparu by mala byť liečená celkovo, vo forme tabletiek alebo podávaním antivirotík v infúzii v dĺžke trvania 5 dní. Používanie krémov nemusí byt vždy úplne účinné. Opakujúce sa výsevy genitálneho oparu sa riešia tiež formou užívania tabletiek, ale dôležité je začať liečbu včas, najlepšie ešte pred objavením pľuzgierikov. U tehotných žien sa na začiatku tehotenstva vykonávajú testy na prítomnosť vírusu v organizme ženy. Ak sa preukáže jeho prítomnosť, je vhodné podávať antivirotiká až po 36. týždni tehotenstva ako prevenciu prepuknutia príznaku a nutnosti pôrodu cisárskym rezom. Ak sa prvé prejavy infekcie objavia v dobe pred pôrodom, je vhodné aby žena rodila cisárskym rezom a znížilo sa riziko nákazy novorodenca.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email