Žltačka - očkovanie

19.6.2012 , Lucia Hlavatá

zloutenka-ockovani.jpg - kopie
zloutenka-ockovani.jpg - kopie
Žltačka alebo hepatitída je zápalové ochorenie pečene, ktoré je vírusového pôvodu. Rozoznávame niekoľko typov žltačky, medzi najčastejšie patrí typ A, B a C. Očkovanie proti žltačke typu A, tiež známej ako choroba špinavých rúk, je dobrovoľné. Očkovanie proti žltačke typu B je povinné a proti žltačke typu C zatiaľ očkovacia látka neexistuje.

Žltačka a očkovanie

Žltačka, odborne hepatitída, je zápalové ochorenie pečene spôsobené vírusovou infekciou. Jedná sa o pomerne závažné nákazlivé ochorenie postihujúce pečeňové tkanivo. Rozlišujeme rôzne typy žltačiek, ktoré sa označujú písmenami A až G. Medzi najrozšírenejšie patrí žltačka typu A, B a C. Proti žltačke typu A a B sa možno chrániť pomocou očkovania. Proti žltačke typu B sú očkované od r. 2001 deti v prvom roku života a deti narodené skôr, v dvanástom roku. Očkovanie proti žltačke typu A je ako u detí, tak aj u dospelých dobrovoľné. K dispozícii sú aj kombinované vakcíny proti A aj B typom žltačky. Proti žltačke typu C zatiaľ očkovacia látka neexistuje.

Očkovanie proti žltačke typu A

Žltačka typu A je ľudovo označovaná ako choroba špinavých rúk. Prenáša sa priamym kontaktom s chorou osobou, znečistenými predmetmi alebo požitím znečistenej a infikované vody a potravín. Ľahko sa môže objaviť v kolektívnych zariadeniach a na miestach s nízkou úrovňou hygieny. Zdrojom je chorý človek ešte pred objavením prvých príznakov, preto dochádza k rýchlemu a nekontrolovanému šíreniu a často tak vznikajú epidémie. Toto ochorenie patrí tiež k najčastejším infekčným chorobám získaným na cestách v zahraničí a riziko nákazy sa zvyšuje so znižujúcou sa úrovňou hygieny. Jedinou spoľahlivou ochranou voči tejto infekcii je očkovanie. Očkovať je možné už deti od 1 roka. Očkovacia schéma pozostáva z dvoch dávok, z ktorých druhá sa podáva 6 - 12 mesiacov po prvej dávke. Ochrana nastupuje po 2 až 4 týždňoch po prvej dávke a je dlhodobá. Rovnako je vhodné očkovať posilňujúcou dávkou dospelých jedincov, ktorí sú vystavení zvýšenému riziku nákazy. Tým sa rozumie napríklad osoby cestujúce do miest s vysokým výskytom žltačky typu C, teda do Afriky, Ázie, Stredného východu, Stredomoria či Južnej Ameriky. Rovnako tak sa očkovanie odporúča u vojakov cestujúcich do endemických oblastí či u lekárov. Pri očkovaní je do tela zapustený oslabený vírus, ktorý v tele navodí imunitnú reakciu. Hovoríme o tzv. aktívnej imunizácii. V prípade nákazy vírusom hepatitídy typu C ho náš imunitný systém ľahšie a skôr rozpozná a rýchlejšie rozvinie obrannú reakciu.

Žltačka typu B a očkovanie

Žltačka typu B sa prenáša krvou, používaním spoločných hygienických potrieb, pohlavným stykom a tiež v tehotenstve z matky na dieťa. Priebeh býva závažnejší než u žltačky typu A a tiež môže prechádzať do chronického štádia a neskôr spôsobovať cirhózu pečene až rakovinu pečene. Od roku 2001 sú proti tomuto typu žltačky očkované všetky deti. Očkujú sa aj ľudia, ktorí prichádzajú do styku s ľudským biologickým materiálom, teda najmä zdravotnícky personál, pacienti s hemodialyzačnou liečbou, čakajúci na transplantáciu a tiež novorodenci, ktorí boli počas tehotenstva nakazení od matky. Vakcínu možno využiť aj v prípade, že dôjde k náhodnému rizikovému kontaktu s chorým, prípadne k poraneniu infikovaným predmetom, napríklad injekčnou ihlou. Základné očkovanie pozostáva z troch dávok vakcíny. Očkuje sa vo zvolenom termíne, po mesiaci od prvej dávky a následne po šiestich mesiacoch. Dĺžka ochrany je približne 10 - 15 rokov. Aj v tomto prípade sa jedná o živú oslabenú vakcínu, ktorá navodí imunitnú reakciu u pacienta.

Kombinovaná vakcína proti žltačke typu A aj B

Je možné využiť aj kombinovanú vakcínu proti obom typom žltačky. Očkovanie prebieha tiež v troch dávkach vo zvolenom termíne, po mesiaci a po šiestich mesiacoch od prvej dávky. U dospelých je možné toto dávkovanie zrýchliť a vakcínu podať vo zvolenom termíne a následne 7. a 21. deň. V tomto prípade je však odporúčaná štvrtá posilňujúci dávka 12 mesiacov od dávky prvej.

Vedľajšie účinky očkovania

Niekedy sa môžeme stretnúť s lokálnymi, celkovými či neobvyklými reakciami po očkovaní. Medzi lokálne reakcie patrí začervenanie, opuch a bolesť v mieste vpichu. Celkové reakcie po očkovaní proti žltačke zahŕňajú zvýšené teploty, bolesti hlavy, kĺbov a svalov. Medzi neobvyklé reakcie patrí absces v mieste vpichu, teda ohraničená dutina vyplnená hnisom. Ďalej dráždenie mozgových blán či zápal mozgu.

Kontraindikácie očkovania

Kontraindikácia znamená všetky okolnosti, ktoré zabraňujú prevedenie niektorého diagnostického alebo liečebného postupu. Nikdy neočkujeme jedinca s vrodenou poruchou imunitného systému, zhubným nádorovým ochorením alebo pacientov, u ktorých sa v minulosti objavili komplikácie po inom očkovaní. Zvýšená opatrnosť je potrebná u pacientov s neurologickými ochoreniami v aktívnom štádiu alebo u osôb liečených kortikosteroidmi alebo imunosupresívami.

Očkovanie proti žltačke ako prevencia

Žltačka sa týka každého z nás. Riziko nákazy v bežnom živote je oveľa väčšie ako si pripúšťame. Približne polovica ľudí nevie akým spôsobom sa nakazila. K prenosu žltačky typu A stačí totiž obyčajné podanie ruky od nakazeného človeka. Výnimku tvoria zaočkované osoby, ktoré získali imunitu a sú tak odolné voči týmto infekciám. Pre dlhodobú ochranu je však nutné absolvovať celú očkovaciu schému. Očkovanie je príležitosťou ako nepodceniť riziko a chrániť si to najcennejšie čo máme, svoje zdravie.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email