
Najčastejšie mýty a polopravdy o chrípke
Chrípka je nepríjemným ochorením, ktoré nás postihne počas života mnohokrát. Práve vďaka jej frekvencii, panujú o chrípke ... Prečítať článok
Sacharidy sú ďalšou základnou živinou a konzumovaným množstvom predstavujú najvýznamnejší zdroj energie. 1 g sacharidov znamená 4 Kcal, to je 17 kJ. Pre niektoré bunky je glukóza, jednoduchý cukor, jediným zdrojom energie (červené krvinky, nervové bunky-predovšetkým mozgu).
Minimálny denný príjem sacharidov je 50 g, maximálny 500 g Obvyklý príjem je 100-300 g za deň. Pri extrémne nízkom prijmem sacharidov dochádza k úbytku svalovej hmoty, prekysleniu organizmu (odbúravanie tkanivových bielkovín a tukov) a k negatívnemu ovplyvneniu psychiky. Ak sa energia získaná zo sacharidov nespotrebuje, uloží sa vo forme tuku. Vysoký príjem jednoduchých cukrov (monosacharidov-glukózy a fruktózy a disacharidov-predovšetkým sacharózy) je rizikový z hľadiska vzniku rôznych ochorení vrátane zubného kazu. Vysokosacharidová strava môže po čase spôsobiť poruchu glukózovej tolerancie, až vznik cukrovky.
Sacharóza skôr patrila k málo významným zložkám potravy (pred 200 rokmi bol ročný príjem na hlavu asi 0,25 kg). S rozvojom pestovania trstiny a cukrovej repy a zmenou kuchyne spotreba sacharózy výrazne stúpla a ročná spotreba je v súčasnosti cca 40 kg na osobu a rok. Dôvodom konzumácie sacharózy je jej sladká chuť ktorú dodáva potravinám a sladká chuť je veľmi obľúbená a žiadaná. Sacharóza je koncentrovaný rýchlo využiteľný zdroj energie. Zvyšuje návyk na sladkú chuť a hlavne malé deti si privykajú na stále vyššiu koncentráciu. Obľuba sladkej chuti je človeku vrodená a pre väčšinu ľudí je veľmi ťažké vyradiť zo svojho jedálnička sladkosti.
Po konzumácii využiteľných sacharidov dochádza k zvýšeniu hladiny krvného cukru-glykémie. Zvýšenie je rôzne podľa druhu sacharidov a charakterizuje ju glykemický index potravín. Glykemický index udáva, do akej miery určitá sacharidová potravina môže zvýšiť hladinu cukru v krvi. Zvýšenie glykémie vedie k vyplaveniu hormónu inzulínu. Čím vyššia hladina cukru v krvi po jedle je, tým viac inzulínu je potrebné. Dochádza k striedaniu veľmi vysokej a veľmi nízkej glykémie a to znamená pre organizmus veľkú záťaž. Chronická konzumácia potravín s vysokým glykemickým indexom zvyšuje nielen pravdepodobnosť vzniku cukrovky II. typu, ale aj chorôb srdcovo cievnych a niektorých typov rakoviny. Ďalší negatívny dôsledok je nadmerné ukladanie zásob tuku , pretože inzulín je ,,tukovotvorný" hormón. Najvyšší glykemický index má glukóza, sacharóza, med, sušené ovocie, vodové zmrzliny, limonády sladené cukrom a potraviny v ktorých je škrob už čiastočne rozštiepený, napríklad varené cestoviny, ryžové rezance, varená biela ryža, zemiaková instantná kaša, pečené zemiaky a ďalšie. Glykemický index znižuje kombinácia sacharidov s bielkovinami, tukmi a hlavne vlákninou.
Neoddeliteľnou súčasťou zdravej výživy je vláknina. Jej zdrojom sú potraviny rastlinného pôvodu a tie obsahujú množstvo vitamínov, minerálnych látok a antioxidantov. Vláknina je prevenciou civilizačných chorôb ako je obezita, chronická zápcha, cukrovka, ale aj chorôb srdca a ciev a niektorých nádorov. Vláknina zväčšuje objem stolice, urýchľuje jej pasáž a tým znižuje napríklad vstrebávanie cholesterolu. Vytvára vhodné prostredie pre rast prospešných baktérií hrubého čreva, ktoré potláčajú rast hnilobných baktérií. Odporúčaný príjem vlákniny je 35 g / deň, u nás obvyklá spotreba je menej než 20 g. Vyšší než odporúčaný príjem nie je žiaduci a nie je vhodný predovšetkým pre deti do dvoch rokov a pre seniorov. Môže ohroziť dostatočný príjem potravín dôležitých pre rast detí a pre zdravotný stav seniorov.
V posledných päťdesiatich rokoch došlo k prudkému nárastu spotreby potravín technologicky upravených. Ľudia dávajú prednosť bielemu pečivu pred tmavým chlebom, v ich jedálničku chýbajú obilniny napríklad vo forme kaše, strukoviny, stále je nízka spotreba zeleniny i ovocia. Zvýšenie príjmu vlákniny v strave a to predovšetkým vo forme zeleniny, ovocia a cereálií je cestou vedúcou k zníženiu hladiny krvného cholesterolu, zníženiu rizika vzniku karcinómu hrubého čreva a akútnych koronárnych príhod.