Najčastejšie mýty a polopravdy o chrípke
Chrípka je nepríjemným ochorením, ktoré nás postihne počas života mnohokrát. Práve vďaka jej frekvencii, panujú o chrípke ... Prečítať článok
Proteíny
Proteíny (bielkoviny) sú látky, ktoré v našom organizme hrajú nepreberné množstvo rolí. Proteíny sú základné stavebné kamene organizmu, slúžia ako hormóny a enzýmy. Medzi ľuďmi panuje veľa mýtov o tom, ako a koľko proteínov máme prijímať. Poďme sa teda pozrieť, ako to s proteínmi v skutočnosti je ...
Bielkoviny (proteíny)
Bielkoviny sú jednou zo základných živín a sú pre výživu človeka absolútne potrebné a nenahraditeľné. Bez nich by nebola možná stavba ani obnova tkanív organizmu, sú súčasťou hormónov a enzýmov, zaisťujú transport látok v organizme. V prípade potreby môžu byť bielkoviny použité aj ako zdroj energie. Aby mohli byť bielkoviny využité, musia sa najprv rozštiepiť na aminokyseliny pretože ľudské telo si svoje vlastné bielkoviny stavia z aminokyselín, základných kameňov proteínov. Kvalita bielkovín sa posudzuje podľa obsahu esenciálnych (nevyhnutných) aminokyselín. Sú to tie, ktoré si ľudské telo nedokáže samo vytvoriť.
Živočíšne bielkoviny
Živočíšne bielkoviny obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny. Nájdeme ich v mäse jatočných zvierat, hydine, rybách, mlieku a výrobkoch z mlieka, vo vajciach. Ich nevýhodou je to, že bielkovinové potraviny väčšinou obsahujú aj tuk a cholesterol. Pre stavbu bunky, svalovej hmoty a enzýmov sú však tieto bielkoviny nevyhnutné.
Rastlinné bielkoviny
Rastlinné bielkoviny neobsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, ale vhodnou kombináciou rôznych druhov rastlinných bielkovín možno dosiahnuť zlepšenie konečných hodnôt týchto bielkovín. Vhodná je napríklad kombinácia bielkovín z pšenice a strukovín, či zmes obilných bielkovín a bielkovín kvasníc. Zdrojom rastlinných bielkovín sú strukoviny, zemiaky, obilniny, zelenina.
Príjem bielkovín
Optimálny príjem bielkovín zaistí konzumácia oboch druhov bielkovín - živočíšnych i rastlinných.
Nedostatok bielkovín pri bežnom stravovaní nehrozí. Problémom je u striktných vegetariánov-vegánov, ktorí odmietajú všetky potraviny živočíšneho pôvodu. Zaistiť celú škálu potrebných aminokyselín je ťažké a predpokladom sú dobré nutričné znalosti. Pre výživu detí, tehotných a dojčiacich žien je tento spôsob stravovania nevhodný. Potreba bielkovín je ovplyvnená viacerými faktormi. Dôležitú úlohu hrá kvalita bielkovín, fyzická aktivita, celková energetická potreba organizmu, vek a ďalej potrebu výrazne menia ochorenia.
Minimálna hranica príjmu bielkovín je 0,6 g / kg / deň.
Optimálny príjem bielkovín pre dospelého človeka znamená 0,8-1,5 g / kg / deň.
Deti v období rastu majú potrebu 0,9-2,7 g / kg / deň.
Seniori 1,0-1,2 g / kg / deň.
Dojčiace matky 1,5 g / kg / deň.
Pri ochoreniach je potreba bielkovín vždy vyššia. Potrebu plnohodnotných bielkovín dramaticky zvyšujú napríklad dekubity (preležaniny) a popáleniny.
Optimálny príjem bielkovín pre dospelého človeka znamená 0,8-1,5 g / kg / deň.
Deti v období rastu majú potrebu 0,9-2,7 g / kg / deň.
Seniori 1,0-1,2 g / kg / deň.
Dojčiace matky 1,5 g / kg / deň.
Pri ochoreniach je potreba bielkovín vždy vyššia. Potrebu plnohodnotných bielkovín dramaticky zvyšujú napríklad dekubity (preležaniny) a popáleniny.
Obsah bielkovín v potravinách
Odporúčané dávky bielkovín znamenajú množstvo plnohodnotných, teda živočíšnych bielkovín. Obvyklý je príjem zmesi bielkovín - teda živočíšnych i rastlinných a preto celková dodávka bielkovín musí byť vyššia. Ľudia sa často domnievajú, že napríklad konzumácia stogramového hovädzieho bifteku znamená príjem 100 g bielkovín, ale to je omyl. Napríklad 100 g hovädzej sviečkovej dodá 20g bielkovín, 100 g mäsa z morčacích pŕs 24,1 g bielkovín, 100 g tvarohu na strúhanie obsahuje 28,6 g bielkovín a tak ďalej. Medzi potraviny s vysokým obsahom bielkovín patria chudé časti jatočného dobytka a hydiny, pečeň, ryby (tuniak-100 g-22,1 g bielkovín), vaječný bielok, tvrdé syry, sójové mäso, mandle a ďalšie.
Choroby
Choroby
Choroby
Choroby
