Môj život s alergiou

Môj život s alergiou

Alergia, kto ňou dnes netrpí? Je skoro tak častá, ako bolesti chrbta, teda postihuje až tretinu populácie. A ako mnoho ľudí v dnešnej dobe, bohužiaľ, aj ja patrím k tým, ktorí trpia nejakou alergiou.

Ako to všetko začalo

Už odmalička, kedy sa moja alergia pomaly začínala prejavovať, pravidelne navštevujem alergológiu. Niekedy mám pocit, že toto oddelenie je mojím druhým domovom, tak som tam často. Všetko to začalo v ranom detstve. Najskôr išlo o klasickú alergiu na peľ, čo mnohí iste poznáte, takže nastalo kýchanie, vodnatá nádcha, niekedy až svrbenie očí. Neskôr sa k tomu ale začali přidružovat ďalšie a ďalšie, ako napríklad alergia na určité druhy ovocia, najmä teda broskyne, marhule, čerešne, jablká, skrátka mnohé potraviny, ktoré si každý človek pred konzumáciou bežne nešupe. Tým to ale nekončilo a k mojím alergiám sa pridala aj alergia na mnou veľmi obľúbené lieskové oriešky. Predstava, že sa ich budem musieť vzdať, sa mi naozaj nepáčila, avšak zvieravé pocity v hrdle, svrbenie jazyka aj celého podnebia, to všetko ma nakoniec donútilo ich spolu s mnohými ďalšími potravinami z môjho jedálneho lístka vyradiť. Postupne som si na tieto obmedzenia začala zvykať, ale ako sami iste poznáte, je to problém v rôznych stravovacích podnikoch, najmä čo sa sladkých tort a iných maškŕt týka, ktoré sa skladajú z týchto druhov ovocia, nehovoriac o produktoch z už spomínaných lieskových orieškov. Samotné nakrájané ovocie v letnom sparnom dni, o tom si tiež môžem nechať akurát tak snívať. Ľudia, ktorí ničím takým netrpia, si to asi poriadne nedokážu predstaviť. Nemôcť si ovoňať kvetinu, ktorú dostanete, obmedzovať svoj jedálny lístok, vzdať sa svojich obľúbených jedál, skrátka sa neustále prispôsobovať. To všetko so sebou nesie tak neobľúbená alergia.

Alergia na srsť zvierat

Keď som mala asi tak pätnásť rokov, zaobstarali sme si domov mačiatko. Netrvalo to ani pár týždňov, keď som sa začala v noci prebúdzať kýchaním, svrbením v nose a ráno som sa budila s opuchnutými očami. Prečo, čo sa to zrazu deje? Príčinou všetkého bolo práve to nevinné mačiatko. Teda nie priamo ono, ale látky, ktoré produkujú jeho mazové žliazky, ktoré vedú ku každému chĺpku z jeho kožúšku a tým aj na povrch jeho kože do srsti. Po mojej skorej návšteve u mojej pani doktorky na alergológii, sa potvrdila mnou obávaná alergia na srsť zvierat. Spočiatku som to riešila rôznymi antihistaminikami, teda liekmi proti alergii, ktoré našťastie väčšinou veľmi rýchlo zabrali, čo ale nebolo riešenie, takže som musela veľmi obmedziť všetok svoj čas trávený s týmto malým stvorením. Nanešťastie to zašlo až tak ďaleko, že spoločne s ňou nemôžem byť ani v jednej miestnosti. Na radu pani doktorky, ktorá ma varovala, že keď budem so zvieratami tráviť toľko času, najmä v tesnom kontakte,  môžem si veľmi priťažiť a to až na stav zvaný astma, odborne asthma bronchiale, som sa toho teda musela vzdať. Predstava, že budem musieť nosiť vždy pri sebe inhalátor, ma predsa len trošku desila. Našťastie sa to už ďalej nehoršilo, ale ako hovorím, je to tým, že sa riadim odporúčaniami pani doktorky. Mne, ktorá som už od útleho detstva chcela študovať veterinu, to naozaj veľmi ovplyvnilo život.

Alergia možno na prvý pohľad vyzerá nevinne, poviete si, že ide len o fúkanie, kýchanie, alebo svrbenie očí. Ale bohužiaľ je to natoľko zradné ochorenie, ktoré vás môže obmedzovať natoľko, že dokonca zmení smer celého vášho života.