
Najčastejšie mýty a polopravdy o chrípke
Chrípka je nepríjemným ochorením, ktoré nás postihne počas života mnohokrát. Práve vďaka jej frekvencii, panujú o chrípke ... Prečítať článok
Žilová trombóza je odborný výraz označujúci vytvorenie krvnej zrazeniny, čiže trombu, v žile. Dochádza k tomu hlavne v žilách dolných končatín a panvy. Následkom prítomnosti trombu je obmedzenie prietoku krvi žilou a krv sa v postihnutej časti tela začne hromadiť. Najväčším nebezpečenstvom žilovej trombózy je odtrhnutie časti tejto krvnej zrazeniny. Tá cestuje žilami do srdca a z neho do pľúc, kde sa zakliní v pľúcnej tepne a spôsobí tzv. pľúcnu embóliu, ktorá je veľmi často smrtiacou komplikáciou.
Existuje rad príčin vedúcich k vzniku krvných zrazenín a teda aj k vzniku žilovej trombózy. Jedná sa predovšetkým o zvýšenie krvnej zrážanlivosti, spomalenie toku krvi a poškodenie žilovej steny.
Žilová trombóza postihuje predovšetkým hlboký systém žíl dolných končatín, ale môže sa objaviť aj v žilách paží, panvy či v hrudnej oblasti. Najčastejšie však býva trombóza dolných končatín. Takýto pacient pozoruje predovšetkým náhly opuch nohy, ktorá bolí v pokoji a najmä pri pohybe. Je to spôsobené hromadením krvi, ktorá má sťažený odtok. Koža v mieste trombózy býva teplá a začervenaná. Navyše je prítomná výrazná bolestivosť.
Keďže veľká časť pacientov, ktorí sú žilovou trombózou ohrození, sú pacienti ležiaci v nemocnici kvôli iným chorobám, snažia sa lekári jej vzniku predchádzať. V rámci týchto preventívnych opatrení sa podávajú lieky, ktoré znižujú zrážanlivosť krvi. Týchto liekov existuje veľké množstvo. Vzájomne sa od seba líšia mechanizmom svojho účinku alebo spôsobom podávania. Najznámejším preparátom je heparín, či warfarín. Prevencia trvá spravidla niekoľko mesiacov, ale môže byť aj dlhšia alebo dokonca doživotná. Tá je predovšetkým u starších jedincov, či pacientov, ktorí trpia vrodenou poruchou krvnej zrážanlivosti. Rovnako tak sa v rámci prevencie odporúča abstinencia fajčenia, vyhýbať sa dlhému státiu, či sedeniu a poradiť sa o užívaní hormonálnej antikoncepcie.
Liečba žilovej trombózy má za cieľ odstránenie trombu a obnovenie žilovej priechodnosti. To možno dosiahnuť invazívnymi aj neinvazívnymi metódami.
Neinvazívna liečba znamená, že nedochádza v rámci liečby k prieniku žiadnych nástrojov či prístrojov do tela pacienta. Ak dôjde k vytvoreniu krvnej zrazeniny v žilách, býva prvým krokom jej liečby obviazanie končatiny kompresným obväzom, čo väčšinou vedie k uľaveniu od bolesti. V týchto fázach je pre pacienta dôležitý pohyb, ale samozrejme nie pre každého je vhodný a prospešný. Pohybu môže brániť príliš veľký opuch alebo celkový zlý stav pacienta. Vzhľadom k tomu, že vznik trombózy je daný neregulovaným zrážaním krvi v cieve, je ťažiskom liečby snaha o zníženie zrážania krvi. K tomu je k dispozícii mnoho špeciálnych liekov, ako napríklad heparín alebo látky jemu podobné.
Invazívna metóda znamená, že pri liečbe zasahujeme do tela pacienta nástrojmi či prístrojmi. Tieto metódy liečby žilovej trombózy sa však v dnešnej dobe využívajú ako krajná možnosť. Zaraďujeme sem tzv. katetrizačný zákrok, pri ktorom sa do žily vsunie tzv. katéter, teda špeciálne zariadenie v tvare hadičky. Pomocou neho možno krvnú zrazeninu rozrušiť a prietok krvi v žile obnoviť. Ďalšou možnosťou je chirurgické otvorenie žily a vybratie zrazeniny.
Ako asi každá liečba aj liečba žilovej trombózy môže mať svoje komplikácie. Niekedy sa môže stať, že sa liečbou zvýšenej krvnej zrážanlivosti nedocieli žiadaná rovnováha, ktorá by bola blízka normálnemu stavu. Môžu preto vzniknúť rôzne krvácavé komplikácie. V každom prípade je ale toto riziko v porovnaní s úžitkom, ktoré liečba žilovej trombózy prináša, veľmi nízke. Pri invazívnych metódach liečby môže dôjsť k pretrhnutiu žily.