
Najčastejšie mýty a polopravdy o chrípke
Chrípka je nepríjemným ochorením, ktoré nás postihne počas života mnohokrát. Práve vďaka jej frekvencii, panujú o chrípke ... Prečítať článok
Pečeň je pre život nevyhnutný orgán, pretože je ústredným miestom procesov látkovej premeny a je najväčšou žľazou v našom tele. Okrem toho sa významne podieľa na odstraňovaní pre telo jedovatých a odpadových látok, vytvára dôležité zložky krvi, slúži aj ako zásobáreň rôznych potrebných látok. K transplantácii pečene je teda nutné pristúpiť v situácii, keď dôjde k zlyhaniu pečene, ktoré už nemožno uspokojivo upraviť iným spôsobom liečby. Transplantácia pečene je teda jednoznačne život zachraňujúci chirurgický zákrok.
Transplantácia pečene patrí medzi veľmi zložité operácie. Prvá úspešne vykonaná transplantácia pečene prebehla v USA v roku 1967. U nás bola prvýkrát vykonaná v Banskej Bystrici v roku 1997. Aj v dnešnej dobe sú však na tento zákrok zameraná iba dve pracoviská v celej Slovenskej republike, a to konkrétne práve v Banskej Bystrici a v Bratislave. Nie každý pacient so zlyhávajúcou pečeňou je však vhodný pre podstúpenie tejto operácie. K zaradeniu na transplantačnú listinu je potrebné spĺňať určité kritériá a naopak nesmú byť prítomné kontraindikácie. Kontraindikácia znamená stav chorého, ktorý znemožňuje uskutočnenie určitého liečebného zákroku. Medzi indikácie k výkonu patrí napr. konečné štádium niektorých dlhodobo prebiehajúcich pečeňových ochorení závažne ovplyvňujúcich ich funkciu, náhle vzniknuté zlyhanie na podklade odumierania pečeňových buniek, úrazy a nádory. Kontraindikácií je pomerne veľké množstvo, vymenujme teda aspoň niektoré z nich:
Pečeň pre transplantáciu sa získava od darcu, ktorým je jedinec s preukázanou mozgovou smrťou. Darca musí byť zhodný s príjemcom v hlavných krvných skupinách, teda v systéme A, B, 0. Tiež hmotnostný rozdiel týchto osôb by nemal byť väčší ako 1/5. V dnešnej dobe sa vykonáva transplantácie ortotopická, pri ktorej je vyňatá pečeň chorého z brucha a je nahradená orgánom od darcu. Ten je umiestnený na rovnaké miesto, na ktorom sa nachádzala pečeň pôvodná a sú na seba postupne napojené všetky cievy a žlčovody, ktoré boli z pečene predchádzajúcej odpojené. Pacient je počas celej operácie v stave narkózy. Priebeh zákroku musí byť pomerne rýchly, pretože pečeň nemôže byť mimo tela dlhšie ako 6 - 9 hodín. Po operácii je pacient presunutý na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde je pozorne sledovaný niekoľko dní. Ak sa neobjavia žiadne závažnejšie problémy, je preložený na klasické oddelenie, kde zvyčajne strávi 3 - 4 týždne. Aj po prepustení z nemocnice je však pacient nútený veľmi starostlivo užívať predpísané lieky, tzv. imunosupresíva. Tie majú za úlohu potláčať obranyschopnosť tela, aby nedošlo k rozpoznaniu nového orgánu ako cudzieho tkaniva. Vtedy by totiž došlo k jeho zničeniu bunkami imunitného systému, čomu sa hovorí rejekcia štepu.
Úspešná transplantácia pečene má vo väčšine prípadov za následok významné zlepšenie kvality života chorého. Pre veľké množstvo pacientov znamená šancu na dlhodobé prežitie. Problémom však zostáva znovuobjavovanie choroby, kvôli ktorej došlo k zlyhaniu pečene, predovšetkým vírusovej hepatitídy C alebo nádorov tohto orgánu. Nedostatočný je aj počet vhodných darcov, čo sa lekári snažia riešiť objavovaním nových metód, pri ktorých napríklad získavajú časť orgánu od darcov živých.
Funkciu pečene nemožno doteraz nijako nahradiť, preto je u niektorých vážnych ochorení pečene nutná jej transplantácie. Pacient musí po transplantácii počítať aj s istými obmedzeniami.