Operácia žlčníka

Operácie žlčníka

Žlčník je malý vačok uložený pod spodinou pečene čiže vpravo pod rebrami. Slúži k hromadeniu a zahusťovaniu žlče, ktorá sa vytvára v pečeňových bunkách a k žlčníku je privádzaná žlčovodmi. Po jedle žlčník dostane signál, aby uvoľnil množstvo žlče zodpovedajúce tučnosti zjedenej potravy. Tá sa z neho dostáva do dvanástnika, kde potom napomáha tráveniu tukov. Ochorenia žlčníka, predovšetkým potom tie dlhodobé, môžu viesť k nutnosti voliť operačnú liečbu.

Indikácie k operácii žlčníka

Indikácia znamená také stavy či okolnosti, ktoré vedú k voľbe určitého diagnostického či liečebného postupu. V tomto prípade sú indikáciami k operácii žlčníka také choroby žlčníka, ktoré sa inými spôsobmi nedajú efektívne liečiť. Medzi tieto choroby patrí predovšetkým opakovaný výskyt žlčníkových kameňov, zápaly žlčníka či stavy, ktoré by mohli smerovať ku vzniku nádorového procesu, napríklad polypy. Indikáciou k chirurgickému výkonu však môžu byť aj čerstvo vzniknuté fistuly, teda abnormálne spojenia s inými orgánmi, trhliny či nahromadenie hnisu.

Kontraindikácie k operácii žlčníka

Kontraindikáciami rozumieme také okolnosti, ktoré zabraňujú vykonaniu nejakého liečebného či diagnostického výkonu, v tomto prípade operácie žlčníka. Rozlišujeme kontraindikácie relatívne a absolútne.

• Absolútne kontraindikácie sú také stavy, u ktorých je zakázané vykonať operáciu. V prípade operácie žlčníka sem patrí predovšetkým akákoľvek brušná infekcia, tehotenstvo, krvácavé poruchy, portálna hypertenzia či karcinóm žlčníka.
• Relatívne kontraindikácie sú také, u ktorých sa za určitých okolností dá vykonať operačný výkon. Nimi sú nádory v brušnej dutine, obezita, akútna biliárna kolika, viacpočetné operácie v hornej časti brucha.

Priebeh operácie žlčníka

Najčastejšie vykonávaným zákrokom na žlčníku je tzv. cholecystektómia, čo je jeho celkové odstránenie. Činnosť žlčníka totiž nie je pre ľudské telo úplne nevyhnutná. Po odňatí tohto orgánu žlč preteká trvalo do čreva, čo umožňuje uspokojivé trávenie. V skorších dobách bývala táto operácia pomerne závažná. V dnešnej dobe laparoskopická metóda úplne nahradila klasickú, otvorenú metódu, vyžadujúcu pomerne veľký rez na brušnej stene. V prípade laparoskopickej operácie žlčníka sa u pacienta v celkovej anestézii na brušnej stene vykonajú zvyčajne 4 malé rezy, ktorými je možné zaviesť dovnútra duté tyče, ktoré slúžia ako tunely pre jednoduché zavádzanie a manipuláciu s miniatúrnymi nástrojmi a kamerou. Tou je potom možné sledovať celý postup operácie vo vnútri brucha na monitore. Pre dobrú prehľadnosť celého priestoru je potrebné najprv napustiť brušnú dutinu plynom, konkrétne oxidom uhličitým. Žlčník sa vyťahuje von typicky rezom vedeným pri pupku. Priemerná doba operácie je 90 minút a doba hospitalizácie okolo 2 dní, čo je významne kratšie v porovnaní s predchádzajúcimi postupmi. Je možné ju vykonávať aj u osôb vo vyššom veku a jedincov obéznych, bez výraznejšieho zvýšenia výskytu komplikácií.

Komplikácie operácie žlčníka

Rovnako ako každá operácia má však aj laparoskopická metóda svoje riziká napriek tomu, že v porovnaní s klasickým prístupom ich je menej. Môže dôjsť napríklad k nechcenému prepichnutiu či poškodeniu okolitých orgánov operačnými nástrojmi. Potom je zvyčajne potrebné prejsť z laparoskopickej metódy na klasickú brušnú operáciu. Tomuto sa hovorí konverzia výkonu, vo väčšine nemocníc v našej krajine však nepresahuje 5%. Najčastejšou komplikáciou vôbec je prederavenie samotného žlčníka s únikom kameňov do dutiny brušnej. Najzávažnejším problémom, ktorý môže pri tomto zákroku nastať, je však poranenie samotných žlčových ciest, ktorého riziko stúpa predovšetkým vtedy, ak nie je okamžite rozpoznané. Časť pacientov trpí po odstránení žlčníka tzv. postcholecystektomickým syndrómom. Pri ňom sa vyskytujú zažívacie ťažkosti a bolesti brucha. Tieto problémy sú však zvyčajne len prechodného rázu.

Výhody operácie žlčníka

Iba konzervatívna, teda nechirurgická, liečba sa u vyššie menovaných ochorení žlčníka neodporúča. Ani prísne dodržiavanie diéty a užívanie vhodných liečiv totiž nemá obvykle dostatočný liečebný efekt pri dlhotrvajúcich či opakujúcich sa chorobách tohto orgánu. Naopak po operácii dochádza väčšinou k významnému zlepšeniu stavu pacienta a jeho zažívania. Napriek tomu je aj vtedy nutné dodržiavať určité zásady zdravého stravovania, predovšetkým sa vyhýbať väčším porciám tučných jedál. Telo bez žlčníka už totiž nemá dostatočné zásoby žlče, aby si s podobnou stravou bez väčších problémov poradilo.