
Najčastejšie mýty a polopravdy o chrípke
Chrípka je nepríjemným ochorením, ktoré nás postihne počas života mnohokrát. Práve vďaka jej frekvencii, panujú o chrípke ... Prečítať článok
Impetigo je pomerne časté hnisavé ochorenie kože, lokalizované v povrchových vrstvách pokožky. Vďaka ľahkému šíreniu v detských kolektívoch sa častejšie vyskytuje u detí, menej často potom u dospelých. Jeho pôvodcom sú baktérie, najčastejšie streptokoky alebo stafylokoky, ktoré produkujú špeciálne látky rušiace väzby medzi kožnými bunkami. Vzniknutými priestormi sa baktérie ľahko šíria, a zväčšujú tak ložisko poškodeného tkaniva.
Základom liečby impetiga je zastavenie šírenia infekcie. Preto je nevyhnutné dodržiavať pravidelnú hygienu kože a okrem obvyklých mydiel a ďalších umývacích prostriedkov, používať tiež protizápalové masti alebo roztoky. Vo väčšine prípadov predpíše ošetrujúci lekár tiež lokálnu antibiotickú liečbu, teda najrôznejšie antibiotické masti. Aby účinné látky lepšie prenikli do miesta určenia, je nutné odstraňovať šupiny a chrasty vytvorené na povrchu postihnutého ložiska. Pre tieto účely sa používajú tzv. keratolytiká, teda liečivá zmäkčujúce kožu a umožňujúce ľahšie odlúpnutie chrást, napríklad kyselina salicylová. Ak je stav pacienta natoľko závažný, že by lokálna liečba nemusela byť dostatočná, pristupujú lekári k celkovo podávaným antibiotikám, najčastejšie v tabletách. Ak je pôvodca impetiga k antibiotickej liečbe rezistentný, sú pacientom podávané tzv. širokospektrálne antibiotiká, ktoré pôsobia proti väčšiemu množstvu bakteriálnych druhov a majú na ne väčší smrtiaci účinok.
Okrem liečby infekcie je nutné dodržiavať niektoré hygienické opatrenia, aby nedošlo k prenosu ochorenia na ďalšie osoby. Riziko nákazy totiž preukázateľne znižuje už obyčajné používanie vlastných uterákov, prádla a hygienických pomôcok, dôležité je aj dočasné vyradenie pacientov z kolektívu. Pretože u chorých je zvýšené riziko zanesenia infekcie do rôznych drobných poranení a škrabancov na koži, je potrebné minimalizovať trenie o oblečenie a obväzy. Obzvlášť nebezpečné môže byť impetigo pre pacientov s obmedzenou funkciou imunitného systému. Ich telo totiž nie je schopné sa infekcii brániť, a preto je nutný pravidelný lekársky dohľad, pozorné sledovanie zdravotného stavu a využitie čo najúčinnejších liekov. Aj cez všetky bezpečnostné opatrenia však závisí úspešnosť liečby na celkovom stave organizmu pacienta a tiež na tom, či bola choroba odhalená včas. Pri neskoro rozpoznanej kožnej infekcii totiž môžu baktérie prenikať do krvi a spôsobovať poškodenie ďalších orgánov. Pomerne často sa tak vyskytujú infekcie obličiek, kĺbov alebo pľúc a môže dôjsť i k namnoženiu baktérií v cievnom systéme, teda k tzv. otrave krvi. V týchto závažných prípadoch je obvykle nutná hospitalizácia pacienta a razantné riešenie vzniknutého stavu.
Impetigo je vo väčšine prípadov bez výraznejších komplikácií a jeho liečenie trvá obvykle okolo dvoch týždňov. Pri podozrení na toto ochorenie nie je preto nutné vyhľadávať špecializované pracovisko, ale postačí návšteva praktického lekára, ktorý rozhodne o ďalšom postupe a o spôsobe liečby. U osôb s rizikovým priebehom je naopak potrebná intenzívna starostlivosť a čo najrýchlejšie začatie príslušných liečebných postupov.