Záškrt

Záškrt

Ochorenie, ktoré sa u nás dnes už nevyskytuje, je spôsobené baktériou zvanou Corynebacterium diphtheriae. Jej názov vznikol od gréckeho slova difthera - vyčinená koža, blana. Ide o ochorenie horných dýchacích, niekedy aj dolných dýchacích ciest, ktoré sa v našich krajinách i mnohých iných podarilo vykoreniť vďaka očkovaniu.

Záškrt - vznik a prejavy

Corynebacterium diphtheriae (čítaj korynebakterium diftérie) je baktéria s charakteristickým vzhľadom v mikroskope - má tvar zahnutého kyjaka (koryne = kyjak). Baktérie sa navzájom združujú tak, že v mikroskope vyzerajú ako havranie krídla či ako palisády. Iné baktérie z tejto rodiny (iné korynebaktérie) sa celkom prirodzene nachádzajú na našej koži bez toho, aby spôsobovali ochorenia (môžu však zapáliť ranu). Naopak vďaka nim a iným baktériám nachádzajúcim sa na koži sme chránení proti osídleniu baktériami vyvolávajúcimi rôzne ochorenia. Sú teda súčasťou prirodzených obranných schopností nášho tela. Z tejto skupiny sa však vyčleňuje práve C. diphtheriae, ktorá je pôvodcom diftérie čiže záškrtu. Záškrt je spôsobený len tými kmeňmi, ktoré produkujú tzv. difterický toxín (jed) a ten je produkovaný len tými baktériami, ktoré sú samy "choré" - sú napadnuté bakteriofágom (jednoducho povedané vírus napádajúci baktérie), ktorý ich prinúti tento jed produkovať. Do tela sa baktéria dostáva vzduchom z iného chorého človeka (je to ochorenie čisto ľudské). Tu sa uvelebí predovšetkým v oblasti sliznice krčných mandlí a hltana. Môže sa však dostať až do hrdla aj nižšie, kde hrozí väčšie riziko udusenia. V tomto momente sa začína množiť a zároveň produkuje daný jed. U chorého sa začínajú prejavovať prvé príznaky, ako je nie príliš vysoká horúčka, vysilenosť, bolesti v krku (príznaky, ktoré sú spôsobené mnohými inými baktériami i vírusmi). Čoskoro na to však dochádza k tvorbe tzv. pablany. Sú to béžovo-zelené blany pokrývajúce napadnutú sliznicu, ktoré sú tvorené mŕtvymi bunkami, baktériami, hlienom a obrannými bunkami organizmu. Tieto blany pevne priľnú k sliznici a nemožno ich strhnúť, čo je pre toto ochorenie charakteristické. Môžu byť tak mohutné, že výrazne zužujú priesvit dýchacích ciest a chorý sa dusí. Po vyliečení ochorenia sú vykašlané. Zároveň sa objavuje ďalší charakteristický prejav, a to veľký opuch hrdla, ktorý tiež svojou podstatou zužuje dýchacie cesty - krk máva rovnaký obvod ako hlava. Preto tiež ľudia, ktorí na záškrt zomreli, umierali väčšinou na udusenie a od toho tiež plynie slovenský názov tohto ochorenia. Okrem dýchacích ciest je často postihnuté aj srdce, čo môže byť tiež smrteľnou komplikáciou, alebo nervové bunky.

Záškrt - liečba a rizikové faktory

K liečbe záškrtu sa používajú antibiotiká. Väčšinou ide o klasické penicilínové antibiotiká. V dnešnej dobe sa záškrt vyskytuje ešte stále v značnom množstve v Ázii vrátane Ruska. Odtiaľ sa k nám tiež ochorenie dostáva, v Českej republike totiž vďaka dlhodobému očkovaniu je táto choroba odstránená. Rizikovým faktorom je kontakt s chorým. V našej republike však vďaka preočkovanosti populácie majú ľudia proti tomuto ochoreniu protilátky a teda je malé riziko, že by ochoreli. Hlavným rizikovým faktorom v tejto situácii je teda nenechať svoje dieťa zaočkovať. Treba totiž pochopiť, že len vďaka takmer stopercentnej preočkovanosti (očkuje sa od roku 1946) máme protilátky a nemôžeme touto nákazou ochorieť. Je to ochorenie veľmi závažné so smrteľnými následkami. Očkovacia látka je súčasťou pravidelného, a teda zákonom daného (povinného) očkovania detí.

V prípade, že ste sa stretli s niekým, kto touto chorobou ochorel, navštívte prosím svojho lekára a požiadajte ho o radu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) teraz odporúča, aby sa dospelí ľudia, ktorí v detstve boli očkovaní proti záškrtu, očkovali znovu rovnako ako proti tetanu raz za 10-15 rokov.