
Najčastejšie mýty a polopravdy o chrípke
Chrípka je nepríjemným ochorením, ktoré nás postihne počas života mnohokrát. Práve vďaka jej frekvencii, panujú o chrípke ... Prečítať článok
Svalovina je spoločne s kosťami základom pohybového aparátu. Priečne pruhovaná svalovina je vôľou ovládateľná. Pomocou šliach sú svaly prichytené ku kostiam. Pri kontrakcii svalu je jeho skrátenie prenesené na kosť a ťahom je rozhýbaná. Je tak umožnený pohyb. Základnou funkčnou jednotkou svalu je svalové vlákno. Svalové vlákna sú usporiadané do svalových snopčekov a tie potom do svalových snopcov. Zápal svalov je málo časté ochorenie. Môže byť spôsobené poranením, infekciou alebo na základe autoimunitného ochorenia. Viac sú postihnuté ženy ako muži. Rizikovými vekovými skupinami je 5-15 rokov a 30-60 rokov.
Zaujímavou skupinou svalových zápalov, sú zápaly vzniknuté na základe poškodenia svalu vlastnou imunitnou sústavou. Jedná sa o polymyozitídu a dermatomyozitídu. Dermatomyozitída je vedľa poškodenia svalov tiež charakteristická kožnými zmenami. Presná príčina týchto príbuzných chorôb nie je známa. V krvi sa dajú dokázať niektoré protilátky proti vlastným bunkovým štruktúram. Do svaloviny prenikajú bunky imunitného systému (aktivované cytotoxické lymfocyty). Pred vlastným prepuknutím ochorenia možno vysledovať príznaky ako teplota, stuhnutie kĺbov až ich zápal, úbytok váhy a tiež Raynaudov fenomén. Jedná sa o ložiskové zníženie prekrvenia hlavne prstov na ruke, ktoré sa prejavuje mapovitým zblednutím až zmodraním. Hlavným rysom je ale svalová slabosť, ktorá postihuje svalovinu krku, trupu i pletencové svaly končatín. Postihnutie svalov dolných končatín sa prejavuje predovšetkým problematickou chôdzou do schodov a obtiažnym zdvíhaním z nízkej stoličky. Chôdza je kolísavá. Postihnutie svalov dolných končatín sa potom prejavuje problémami pri obliekaní, česaní či ukladaní vecí na vysoká miesta. Je to spôsobené problémom zdvihnúť ruku do výšky nad hlavu. Postihnutý môže byť ale ktorýkoľvek sval. Pri ťažkom postihnutí sú poruchy prehĺtania, ktoré ohrozujú chorého nebezpečenstvom vdýchnutiu tekutiny alebo jedla do pľúc, čo vedie k zápalu pľúc. Dochádza postupne k úbytku svalového tkaniva, čo nie je niekedy veľmi viditeľné, pretože je svalovina nahradzovaná tukom a spojivovým tkanivom. Bolesť nie je kontaktným príznakom. Ochorenie prebieha vlnovito, striedajú sa obdobia akútneho zápalu s kľudovým obdobím.
Dermatomyozitída sa navyše prejavuje kožnými zmenami. Jedná sa predovšetkým o opuch v okolí očí postihujúci hlavne horné viečka. Tmavo červená až fialová vyrážka, ktorá nesvrbí. Vyskytuje sa nad drobnými kĺbami ruky, na vnútornej strane horných končatín, ale aj na čele, lícach, krku, hrudníku aj inde. U oboch typov ochorení je tiež časté postihnutie srdcovej svaloviny, ktoré sa najčastejšie manifestuje ako rôzne poruchy rytmu. Diagnóza ochorenia je založená na anamnéze, kde je dôležité predovšetkým popísať príznaky. V krvi sa dajú diagnostikovať niektoré protilátky proti štruktúram telu vlastným a zvýšené hodnoty svalových enzýmov. K pomocným vyšetrením patrí elektromyografia. Mnohokrát sa ale nevyhneme histologickému vyšetreniu vzorky odobratej svaloviny. Tu nachádzame odumreté svalové vlákna, sú tu prítomné zápalové bunky a podobne.
Základom je pohybová liečba. V období akútneho zápalu je nutný pokoj, naopak v období pokoja je nutné aktívne cvičenie k obnoveniu svaloviny a nadobudnutiu svalovej sily. Z liekov sa používajú lieky zo skupiny glukokortikoidov a imunosupresív s cieľom potlačenia imunitného systému. Glukokortikoidy sú liekom voľby, imunosupresíva sú používané až pri závažnejšej forme ochorenia. Prevencia ochorenia nie je možná. Prognóza záleží na včasnom rozpoznaní choroby a okamžitom začatí adekvátnej terapie. Dôležitá je prevencia komplikácií, predovšetkým infekcií.