
Najčastejšie mýty a polopravdy o chrípke
Chrípka je nepríjemným ochorením, ktoré nás postihne počas života mnohokrát. Práve vďaka jej frekvencii, panujú o chrípke ... Prečítať článok
Zápal obličiek je nepríjemné ochorenie, postihujúce obličky. Oblička je párový orgán uložený v brušnej dutine slúžiaci na filtráciu krvi a odstraňovanie škodlivých látok z tela vo forme moču. Je približne 11-14 cm dlhá, fazuľovitého tvaru s hladkým povrchom a červenohnedou farbou. Vnútri je delená na kôru, dreň a obličkovú panvičku. Každý deň obličky vyprodukujú 0,5-2 l moču, ktorý je močovodmi odvádzaný do močového mechúra a následne po jeho naplnení vypudený močovou trubicou von z tela. V prípade prítomnosti nejakého rizikového faktora potom môžu baktérie vystupovať močovodom cez močový mechúr až do obličiek a spôsobiť tak práve zápal obličiek.
Pyelonefritída je definovaná ako infekčný zápal obličiek, presnejšie obličkového tkaniva a panvičky. Najčastejšie sa jedná o vzostupnú infekciu, kedy dochádza k stúpaniu patogénnych baktérií z nižších častí močového traktu (napr. močový mechúr) do jeho vyšších častí (oblička). Príznaky zápalu obličiek zahŕňajú široké spektrum problémov, a to najmä rezavé bolesti pri močení, odborne dyzúriu, ďalej bolesti v chrbte vyžarujúce na stranu postihnutej obličky, vysokú horúčku s triaškou, bolesť hlavy, vracanie a poklepovú bolestivosť v mieste zasiahnutého orgánu.
Ak pacient príde s vyššie uvedenými príznakmi k lekárovi, vyšetrenie zvyčajne začína odberom moču pre laboratórium. Tá zistí, či je zakalená a či sa v nej vyskytuje hnis, baktérie zápalu alebo bielkoviny. Potom nasleduje odber krvi na potvrdenie zápalových ukazovateľov a vyšetrenie na ultrazvuku. Na stanovenie diagnózy zápalu obličiek sa tiež využíva metóda zvaná vylučovacia pyelografia, pri nej je pacientovi podaná kontrastná látka a pod röntgenom je pozorovaná vylučovacia funkcia obličiek a či nie je odtok moču z obličiek blokovaný. Medzitým je z moču chorého vykultivovaná baktéria spôsobujúca problémy. V 80% je potvrdená črevná baktéria Escherichia coli, ktorá je bežná a prospešná v črevách, avšak v močových cestách sa správa nepriateľsky. Po potvrdení patogénu alebo po odhalení prekážky v močovom trakte môže lekár nasadiť cielenú liečbu.
Liečba zápalu obličiek sa delí podľa štádia ochorenia. Nekomplikované zápaly obličiek nevyžadujúce hospitalizáciu sa zvyčajne liečia ambulantne podávaním antibiotík predovšetkým amoxicilínu a ampicilínu. Pre chorých vyžadujúcich hospitalizáciu z dôvodu dehydratácie, vracania a vysokých horúčok sa odporúča podávať chinolónové antibiotiká. Pacienti s komplikovaným zápalom obličiek, ktorí môžu byť napadnutí väčším množstvom patogénov alebo majú početné pridružené choroby dostávajú vnútrožilovo silné cefalosporínové antibiotiká III. generácie a sú ďalej v nemocnici pozorovaní, či u nich nedochádza k rozširovaniu choroby. Ak k nemu nedochádza, možno z vnútrožilovej liečby prejsť na lieky podávané ústami. Obštrukčný zápal obličiek spôsobený prekážkou v močovom trakte vyžaduje rýchle chirurgické riešenie vo forme vytvorenia umelého obličkového vývodu. Pri dobrom stave chorého možno priamo odstrániť prekážku bez tvorby vývodov. V priebehu terapie sa každých 5-7 dní vykonávajú kontrolné odbery moču a 4-6 týždňov po dokončení liečby sa odoberá moč znova, pre zistenie, či močový trakt zostáva bez infekcie. Liečba zápalu obličiek niekedy trvá až 6 týždňov.
Zápal obličiek je najčastejšie podmienený bakteriálnou infekciou, ktorá sa dostáva do obličky z močového mechúra. Existuje však niekoľko rizikových faktorov ktoré môžu vznik zápalu uľahčiť.
Ďalej dlhodobé zavedenie cievky či infekcie močových ciest.
K preventívnym opatreniam zápalu obličiek radíme pravidelný pitný režim, pri ktorom dochádza k tvorbe väčšieho množstva moču a tým k očisťovaniu močových ciest. Veľmi dôležitá je aj intímna hygiena, a to najmä u žien a tiež v týchto intímnych miestach predchádzať prechladnutiu.