
Najčastejšie mýty a polopravdy o chrípke
Chrípka je nepríjemným ochorením, ktoré nás postihne počas života mnohokrát. Práve vďaka jej frekvencii, panujú o chrípke ... Prečítať článok
Centrálna nervová sústava je tvorená mozgom, ktorý je v lebke, a miechou, ktorá z neho odstupuje a je uložená v chrbtovom kanále. Mozog nie je v lebke uložený len tak. Aby bol chránený, je obklopený mozgovomiechovým mokom a obalený troma obalmi - tvrdou plenou, pavúčnicou a mäkkou plenou mozgovou. Meningitída je latinské označenie pre zápal práve týchto mozgových obalov. Ochorenie často začína ako ochorenie dýchacích ciest. Keď zápal prestúpi na mozgové pleny, dráždi nervovú sústavu a s tým potom súvisejú aj ďalšie prejavy. Väčšinou sa jedná o horúčku, bolesť hlavy, nevoľnosť (až zvracanie) a tzv. meningeálne príznaky, z ktorých najznámejší je stuhnutosť šijového svalstva s neschopnosťou predkloniť hlavu.
V našej populácii sa vyskytujú traja základní pôvodcovia meningitídy: Neisseria meningitidis, Streptococcus pneumoniae a Haemophilus influensae typ B. Prenáša sa kvapôčkovou infekciou a inkubačná doba býva 2 až 3 dni. Meningitída u nich vzniká buď primárne, prestupom z dýchacích ciest do krvi a krvou do mozgu, alebo sekundárne, najčastejšie ako následok opakovaných zápalov stredného ucha. Neisseria meningitidis (= meningokok) spôsobuje meningokokovú meningitídu. Asi 10% ľudí sú prenášačmi. To znamená, že táto baktéria žije v ich organizme, ale oni zostávajú zdraví. Meningokok spôsobuje širokú škálu ochorení. Od jednoduchého zápalu dýchacích ciest až po veľmi závažné ochorenia označované ako invazívne meningeálne ochorenia (IMO).
IMO sa môže vyskytovať ako meningitída, sepsa, alebo ako kombinácia oboch. V niektorých, nie príliš častých, prípadoch môže prebiehať veľmi agresívne. Najčastejšie sú postihnuté deti vo veku od ½ roka - 6 rokov a mladí ľudia vo veku od 16-19 rokov. Väčšina začína ako klasické respiračné ochorenia. Príznaky (vyššie uvedené) sa ale prudko zhoršujú. Objavuje sa drobné krvácanie do kože, ktoré vyzerá ako malé červenofialové bodky. Dochádza k poruchám vedomia až bezvedomiu a kŕčom. Meningokok sa dostáva do krvi a rýchlo sa v nej množí. Obsahuje osobitnú látku LPS (lipopolysacharid), ktorý veľmi silno dráždi náš imunitný systém. U zvlášť agresívnych kmeňov meningokoka je reakcia organizmu tak silná a búrlivá, až sa vymkne kontrole a začne poškodzovať vlastný organizmus. K tomu dochádza pri meningokokovej sepse. Poškodenie môže byť tak rozsiahle, že dôjde k úmrtiu a to dokonca i v priebehu niekoľkých hodín v dôsledku celkového rozvratu metabolizmu a opuchu mozgu. U malých detí môže dôjsť v dôsledku porušenia krvného zásobenia, hlavne v oblasti končatín, k odumieraniu tkaniva. V najpokročilejších prípadoch môže byť nutná aj amputácia končatiny. Výnimkou nie sú ani trvalé následky pre nezvratné poškodenie mozgu. Najagresívnejšou formou IMO je tzv. Waterhaus-Fridrichsenov syndróm. Dochádza pri ňom v krátkom čase k rozsiahlemu poškodeniu nadobličiek, čo vedie k rýchlemu zlyhaniu krvného obehu a pacienti umierajú v priebehu niekoľkých málo hodín.
Liečba bakteriálnej meningitídy je antibiotická. Je vhodné odobrať pacientovi vzorky na mikrobiologickú analýzu (krv, stery zo sliznice dutiny ústnej, cerebrospinálny mok) a zistiť konkrétneho pôvodcu, najlepšie aj jeho citlivosť na antibiotiká. U nás sa tiež vykonáva očkovanie proti meningitídam. K dispozícii sú v súčasnosti 2 vakcíny - proti haemofilom a proti pneumokokom. Meningitídy podliehajú aj zvláštnym epidemiologickým opatreniam. To znamená, že každé takéto ochorenie sa musí hlásiť epidemiologickému centru. Pacienti aj ich najbližšie okolie sú umiestnení do karantény, aby sa zamedzilo ďalšiemu možnému šíreniu ochorenia.