Opar pery

Opar pery

Ako opar pery označujeme stav, kedy je naša pera a jej okolie postihnuté herpetickým vírusom. Ide o bolestivý výsev pľuzgierikov s priesvitným, neskôr často hnisavým obsahom, ktorý praská za vzniku malých vriedkov. Tie sa spravidla v rozmedzí 10 až 14 dní hoja, pričom tu veľmi záleží na včasnom začatí terapie. Opar vzniká najčastejšie na samotnej pere, ale môže sa objaviť aj v oblasti nosa alebo napríklad oka.

Skupina herpetických vírusov je pomerne rozvetvená a spôsobuje rad rozličných chorôb. Najčastejším zástupcom tejto vírusovej rodiny je herpes simplex vírus 1. typu (HSV I), ktorý je zodpovedný práve za opar pery. Výnimočne ho však môžeme nájsť aj na iných miestach ľudského tela. Jeho blízkym príbuzným je HSV II, ktorý je zodpovedný za opary v oblasti genitálií a konečníka.

Vznik oparu pery

Opar pery je infekčné ochorenie, čo znamená, že sa najprv musíme nakaziť aby u nás mohlo vzniknúť. Opar patrí k celosvetovo najrozšírenejším infekciám, postihujúcim ľudí všetkých vekových kategórií, bez rozdielu pohlavia alebo rasy. Infekcia preniká do ľudského organizmu porušenou kožou alebo sliznicou. Pre samotný prenos je dôležitý priamy kontakt s infikovanými vriedkami alebo prenos cez telesné tekutiny. Vzhľadom k faktu, že je v populácii viac ako 90% ľudí vírusom nakazených dochádza k infekcii v prvých rokoch života. Infekcia herpetickými vírusmi má charakteristický priebeh. Najskôr dochádza k primoinfekcii čiže prvému kontaktu tela s vírusom, ktorý je u väčšiny úplne bezpríznakový. Ak je však primoinfekcia spojená s výskytom pľuzgierikov, ide o gingivostomatitídu. Gingivostomatitída je zápal ďasien a ostatnej sliznice dutiny ústnej, kedy sa v týchto miestach vysejú žltobelavé bolestivé ložiská pripomínajúce afty. K celkovému stavu sa pridáva horúčka a ochorenie mizne do dvoch týždňov.

Reaktivácia oparu pery

Po primoinfekcii vírus putuje nervovými vláknami do nervových uzlíkov pozdĺž miechy alebo v mozgu, kde vírus prežíva po celý život. Z nervových uzlíkov môže kedykoľvek vycestovať späť k povrchu kože alebo sliznice. K tomu dochádza predovšetkým pri oslabení organizmu stresom, únavou, horúčkou, pri opaľovaní, menštruácii, zlej strave alebo z dôvodu inej infekcie. Pri putovaní nervovým vláknom častokrát vírus dôjde až na samotný koniec, kde spôsobí pľuzgierovité ochorenie. Niekedy však môže dôjsť k rozsevu pľuzgierikov i v samotnom priebehu nervového vlákna.

Príznaky oparu pery

Opar pery je charakteristický nielen svojím priebehom ale aj príznakmi, ktoré mu predchádzajú. Po uplynutí inkubačnej doby, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 2-6 dní dochádza na postihnutom mieste k pocitu pnutia, svrbenia, pálenia či bolesti. Pri dotyku jazykom zistíme drobné zatvrdnutie, ktoré môže byť na povrchu sprevádzané drobnými bodkami. Potom vzniká opuch a začervenanie miesta, ktoré predchádza pľuzgiernatému štádiu. Ložisko oparu býva často tvorené napnutými pľuzgierikmi veľkosti špendlíkovej hlavičky. Neskôr praskajú a zarastajú chrastou, ktorá po čase odpadne. Po 10-14 dňoch dochádza k vyhojeniu oparu. Postihnuté miesto môže byť ešte dlho po infekcii začervenané. V niektorých prípadoch nemusí byť priebeh ochorenia takto pokojný, teda iba bolestivý ale môžu sa vyskytnúť vážne komplikácie. K týmto veľmi zriedkavým situáciám dochádza u imunosupresívnych pacientov (imunosupresia je druh liečby, ktorý potláča činnosť nášho imunitného systému) alebo u vážne chorých (AIDS).

Liečba oparu pery

Liečba oparu pery, respektíve herpes simplex vírusu je založená na liečbe postihnutého miesta prípravkami s protivírusovým účinkom (Zovirax). Tieto prípravky, ktoré všeobecne nazývame antivirotiká podávame najlepšie vo forme masti alebo gélu. Je úplne nevyhnutné začať liečbu čo najskôr, pri prvom príznaku alebo nepríjemnom pocite na pere. Akonáhle nespustíme liečbu do 24 hodín od vzplanutia infekcie a čakáme na prechod oparu do pľuzgiernatého štádia je neskoro. Opar sa rozvinie, dôjde k jeho prasknutiu a následne dlhodobej bolesti. Ďalšou možnosťou sú antivirotiká v tabletách vhodné predovšetkým pre ľudí dlhodobo a opakovane trpiacich oparmi pery. Podávame ich predovšetkým u pacientov s komplikovaným priebehom alebo ako prevenciu možného vzplanutia infekcie. Všeobecne je najlepšie pri podozrení vzniku oparu začať liečbu protivírusovú masťou, ktorá sa okamžite dostáva do priameho kontaktu s postihnutým miestom. Následne podľa odporúčania lekára môžeme pokračovať s podávaním tabletových antivirotík. Tie sú účinné predovšetkým pri dlhodobom užívaní.

Riziká oparu pery

Opar pery, ktorý prebieha u zdravých ľudí, nemá takmer nikdy žiadne trvalé následky a nie je sprevádzaný komplikáciami. Niekedy môže na perách niekoľko týždňov pretrvávať svetlejšia jazvička, ktorá však tiež sama zmizne. U novorodencov a najmladších, ktorí nemajú plne vyvinutú obranyschopnosť však môže ochorenie prebiehať závažne. Je preto potrebné dbať na to, aby takto malé dieťa neprišlo do intenzívneho kontaktu s človekom trpiacim oparom. Rovnako tak by sa oparu mali vyhýbať dospelí ľudia s oslabenou imunitou.