Sacharidy

26.7.2012 , Věra Stejskalová

sacharidy.jpg - kopie
sacharidy.jpg - kopie
Sacharidy čiže cukry sú najrýchlejším zdrojom energie pre náš organizmus. Delenie sacharidov je pomerne zložité - dá sa ale povedať, že pre človeka sú najvýznamnejšie tie vôbec najjednoduchšie sacharidy. Poďte sa s nami pozrieť na význam jednotlivých sacharidov, ich plusy a mínusy ....

Sacharidy

Sacharidy sú ďalšou základnou živinou a konzumovaným množstvom predstavujú najvýznamnejší zdroj energie. 1 g sacharidov znamená 4 Kcal, to je 17 kJ. Pre niektoré bunky je glukóza, jednoduchý cukor, jediným zdrojom energie (červené krvinky, nervové bunky-predovšetkým mozgu).

Delenie sacharidov

Monosacharidy (jednoduché - glukóza (hroznový cukor) a fruktóza (cukor ovocný). Majú sladkú chuť a sú priamo vstrebateľné. Nájdeme ich v ovocí, mede.
Oligosacharidy - patrí sem sacharóza (zdrojom je cukrová repa a trstina), maltóza (cukor sladový), laktóza (cukor mliečny) a ďalšie.
Polysacharidy - hlavným zástupcom je škrob (obilniny, zemiaky),
glykogén pečeňový a svalový-živočíšny zásobný polysacharid.
Zložené, komplexné sacharidy obsahujú i ďalšie látky-napríklad bielkoviny, tuky.
Balastné polysacharidy - vláknina. Vláknina rozpustná - ovocie, zelenina, čiastočne obilniny, nerozpustná - napríklad celulóza - cereálie, zelenina, ryža natural, ľanové semienko a ďalšie.
 

Sacharidy a ich príjem

Minimálny denný príjem sacharidov je 50 g, maximálny 500 g Obvyklý príjem je 100-300 g za deň. Pri extrémne nízkom prijmem sacharidov dochádza k úbytku svalovej hmoty, prekysleniu organizmu (odbúravanie tkanivových bielkovín a tukov) a k negatívnemu ovplyvneniu psychiky. Ak sa energia získaná zo sacharidov nespotrebuje, uloží sa vo forme tuku. Vysoký príjem jednoduchých cukrov (monosacharidov-glukózy a fruktózy a disacharidov-predovšetkým sacharózy) je rizikový z hľadiska vzniku rôznych ochorení vrátane zubného kazu. Vysokosacharidová strava môže po čase spôsobiť poruchu glukózovej tolerancie, až vznik cukrovky.

 

Sacharóza skôr patrila k málo významným zložkám potravy (pred 200 rokmi bol ročný príjem na hlavu asi 0,25 kg). S rozvojom pestovania trstiny a cukrovej repy a zmenou kuchyne spotreba sacharózy výrazne stúpla a ročná spotreba je v súčasnosti cca 40 kg na osobu a rok. Dôvodom konzumácie sacharózy je jej sladká chuť ktorú dodáva potravinám a sladká chuť je veľmi obľúbená a žiadaná. Sacharóza je koncentrovaný rýchlo využiteľný zdroj energie. Zvyšuje návyk na sladkú chuť a hlavne malé deti si privykajú na stále vyššiu koncentráciu. Obľuba sladkej chuti je človeku vrodená a pre väčšinu ľudí je veľmi ťažké vyradiť zo svojho jedálnička sladkosti.

Dôsledky konzumácie sacharidov

Po konzumácii využiteľných sacharidov dochádza k zvýšeniu hladiny krvného cukru-glykémie. Zvýšenie je rôzne podľa druhu sacharidov a charakterizuje ju glykemický index potravín. Glykemický index udáva, do akej miery určitá sacharidová potravina môže zvýšiť hladinu cukru v krvi. Zvýšenie glykémie vedie k vyplaveniu hormónu inzulínu. Čím vyššia hladina cukru v krvi po jedle je, tým viac inzulínu je potrebné. Dochádza k striedaniu veľmi vysokej a veľmi nízkej glykémie a to znamená pre organizmus veľkú záťaž. Chronická konzumácia potravín s vysokým glykemickým indexom zvyšuje nielen pravdepodobnosť vzniku cukrovky II. typu, ale aj chorôb srdcovo cievnych a niektorých typov rakoviny. Ďalší negatívny dôsledok je nadmerné ukladanie zásob tuku , pretože inzulín je ,,tukovotvorný" hormón. Najvyšší glykemický index má glukóza, sacharóza, med, sušené ovocie, vodové zmrzliny, limonády sladené cukrom a potraviny v ktorých je škrob už čiastočne rozštiepený, napríklad varené cestoviny, ryžové rezance, varená biela ryža, zemiaková instantná kaša, pečené zemiaky a ďalšie. Glykemický index znižuje kombinácia sacharidov s bielkovinami, tukmi a hlavne vlákninou.

Vláknina

Neoddeliteľnou súčasťou zdravej výživy je vláknina. Jej zdrojom sú potraviny rastlinného pôvodu a tie obsahujú množstvo vitamínov, minerálnych látok a antioxidantov. Vláknina je prevenciou civilizačných chorôb ako je obezita, chronická zápcha, cukrovka, ale aj chorôb srdca a ciev a niektorých nádorov. Vláknina zväčšuje objem stolice, urýchľuje jej pasáž a tým znižuje napríklad vstrebávanie cholesterolu. Vytvára vhodné prostredie pre rast prospešných baktérií hrubého čreva, ktoré potláčajú rast hnilobných baktérií. Odporúčaný príjem vlákniny je 35 g / deň, u nás obvyklá spotreba je menej než 20 g. Vyšší než odporúčaný príjem nie je žiaduci a nie je vhodný predovšetkým pre deti do dvoch rokov a pre seniorov. Môže ohroziť dostatočný príjem potravín dôležitých pre rast detí a pre zdravotný stav seniorov.

 

Rozpustná vláknina (predovšetkým pektíny) ovplyvňuje hladinu krvného cukru, ovsená vláknina hladinu krvného cholesterolu. Rozpustnú vlákninu nájdeme predovšetkým v ovocí a v zelenine. V obilninách sú oba dva typy vlákniny.
Nerozpustná vláknina (celulóza a lignín) zlepšuje črevnú peristaltiku, urýchľuje priechod tráveniny tráviacim systémom a zabraňuje tak vzniku zápchy. Zdrojom tohto typu vlákniny sú strukoviny, obilniny, celozrnné pečivo, ľanové semienko, pšeničné klíčky a ďalšie.
Dôležité je dodržiavanie pitného režimu, pretože jedine tak môže vláknina svoju úlohu plniť.
Energetický význam vlákniny je malý. Iba pektíny sú sčasti rozkladané mikroflórou hrubého čreva na nižšie mastné kyseliny a tie sa vstrebávajú.
 
 

V posledných päťdesiatich rokoch došlo k prudkému nárastu spotreby potravín technologicky upravených. Ľudia dávajú prednosť bielemu pečivu pred tmavým chlebom, v ich jedálničku chýbajú obilniny napríklad vo forme kaše, strukoviny, stále je nízka spotreba zeleniny i ovocia. Zvýšenie príjmu vlákniny v strave a to predovšetkým vo forme zeleniny, ovocia a cereálií je cestou vedúcou k zníženiu hladiny krvného cholesterolu, zníženiu rizika vzniku karcinómu hrubého čreva a akútnych koronárnych príhod.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email