Život s lupienkou

8.4.2012 , Jiří Dyntr

zivot-s-lupenkou.jpg - kopie - kopie
zivot-s-lupenkou.jpg - kopie - kopie
Život s lupienkou je komplikovaný hlavne vďaka svojej úpornosti a nemožnosti sa lupienky zbaviť, čo môže v pacientovi vyvolávať pocit márnosti. Život s lupienkou je charakteristický aj tlakom na pacientovu psychiku, a to predovšetkým v detských obdobiach, keď sa deti nachádzajú v kolektíve a môžu sa stretnúť s posmechom svojich spolužiakov.

Život s lupienkou

Pretože lupienka je chorobou, ktorú súčasná medicína nevie úplne vyliečiť, je jasné, že bude do značnej miery ovplyvňovať život pacientov, ktorí sa s ňou stretávajú. Prináša im totiž nielen rôzne spoločenské obmedzenia, ale ak chcú prejavy tohto ochorenia aspoň čiastočne zmierniť, musia tiež dodržiavať liečebný režim, ktorý im znemožňuje vykonávať niektoré bežné denné činnosti.

Život s lupienkou a jeho hlavné obtiaže

Hlavnou ťažkosťou lupienky je jej úpornosť. Akonáhle sa totiž raz objaví, vo viac či menej závažnej forme už človeka sprevádza po celý život. Prvýkrát sa môže prejaviť už v dojčenskom veku, rovnako tak ale až na sklonku života. Väčšina pacientov však udáva, že prvé známky začínajúceho ochorenia zaznamenali medzi pätnástym a tridsiatympiatym rokom života a od tej doby už sa ich koža nikdy úplne nezhojila. V období puberty, ktorá už sama o sebe prináša mnohé úskalia, je lupienka obzvlášť nepríjemná, pretože nevzhľadné škvrny pacienta viditeľne označujú a na jeho okolie môžu pôsobiť odpudivo. Pritom si ľudia neuvedomujú, že lupienka nie je nákazlivá a ani inak škodlivá pre okolie a že jediný, komu pôsobí problémy je dotyčný pacient. Ten sa navyše musí okrem opovržlivých pohľadov zmieriť aj s mnohými zákazmi a obmedzeniami, ktoré sú s jeho ochorením spojené.

Život s lupienkou a vplyv na psychiku

Ostatní ľudia nemôžu vidieť, že okrem viditeľných kožných prejavov ovplyvňuje lupienka aj psychický stav pacientov, ktorí sa so svojím ochorením musia vyrovnať. Veľmi častý je pocit menejcennosti, hanba a neistota, že nie sú rovnako dokonalými ako všetci ostatní. Či už obviňujú seba, svojich rodičov alebo chorobu samotnú, je dôležité, aby si uvedomili, že ich ochorenie nie je ich vina. Nikto by si nevybral, že chce byť chorý, a tak by tiež psoriatik svoju chorobu nemal brať ako životnú prehru, ale ako výzvu. Aj lupienka sa totiž môže stať prekážkou, ktorú sa človek snaží prekonať a pri plnení predsavzatej úlohy si môže skvele budovať vlastnú osobnosť. Ak si však sám so sebou nevie rady, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc a poradiť sa s psychológom. Najmä ak okrem svojho ochorenia navyše rieši ešte ďalšiu zložitú životnú situáciu, je občas veľmi výhodné zveriť sa osobe, ku ktorej pacient chová dôveru. Tiež zdravotnícky personál, teda predovšetkým sestry a lekári, ktorí sa starajú o zdravie pacientov s lupienkou, by mali zvoliť citlivý prístup a čo najviac uplatniť svoju schopnosť počúvať a komunikovať. Aj tieto vlastnosti sú totiž veľmi dôležitou súčasťou liečby a pre chorých sú mnohokrát rovnako dôležité ako podávanie liekov alebo rôzne liečebné opatrenia.

Život s lupienkou a vyrovnanie sa s ním

Či už pacient svoju chorobu prijme akokoľvek, je veľmi dôležité, aby sa s ňou i jeho okolie čo najlepšie vyrovnalo. To totiž každého psoriatika zbaví pocitu, že je iný a možno aj menejcenný, a to sa potom veľmi výrazne prejaví aj na výsledkoch liečby. Je predsa dávno známym faktom, že aj psychický stav pacienta hrá významnú úlohu pri terapii mnohých chorôb a uľahčuje pacientovi zapojenie do kolektívu ostatných ľudí.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email