Žily

7.4.2012 , Kateřina Hudecová

zily.jpg - kopie
zily.jpg - kopie
Žily sú cievy, ktoré majú za úlohu privádzať krv k srdcu. Vznikajú spájaním krvných kapilár a spájajú sa za vzniku čoraz väčších vetiev. Žilový systém môže byť postihnutý celým radom chorôb. Najznámejšie choroby žíl sú pravdepodobne kŕčové žily a hemoroidy.

Žily

Žily, latinsky vény, sú trubicové útvary, ktoré zaraďujeme medzi cievy. Sú dôležitou súčasťou nášho krvného obehu, pretože sa rovnako ako tepny podieľajú na prenose krvi v našom organizme. Na rozdiel od tepien však privádzajú neokysličená krv z celého tela do srdca.

Funkcia žíl

Žilový systém začína drobnými žilkami, tzv. venulami, ktoré nadväzujú na vlásočnice. Tieto žilky sa ďalej spájajú, rozširujú a vytvárajú väčšie žily, až sa nakoniec spoja do dvoch veľkých žíl, tzv. hornej a dolnej dutej žily. Tieto veľké žily vedú neokysličenú krv a ústia do pravej srdcovej predsiene. Horná dutá žila zbiera krv z hlavy, krku a horných končatín, dolná dutá žila potom z ostatných oblastí tela, teda z trupu, panvy a dolných končatín. Výnimku tvorí srdce, ktoré má vlastné zásobenie a neokysličená krv sa z neho odvádza vencovitými žilami do pravej predsiene.

Ochorenia žíl

Žily trpiace ochorením bývajú najčastejšie lokalizované na dolných končatinách. Krv z dolných končatín je odvádzaná dvoma žilovými systémami, systémom hlbokým a povrchovým, ktoré sú medzi sebou prepojené tzv. spojkami. Tými za normálnych okolností tečie krv v smere od povrchových k hlbokým žilám. Hlboké žily sú uložené medzi svalmi, zatiaľ čo povrchové, ako už napovedá názov, pod kožou. Je nutné, aby krv prúdila žilami hore smerom k srdcu, teda proti pôsobeniu zemskej príťažlivosti. Preto sú žily dolných končatín vybavené chlopňami, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi. Medzi najčastejšie ochorenia žíl patria kŕčové žily, hlboká žilová trombóza, zápaly žíl a mimo dolné končatiny aj hemoroidy.

Kŕčové žily

Kŕčové žily, odborne varixy, patria medzi najčastejšie ochorenia postihujúce žilový systém, najčastejšie na dolných končatinách.

  • Podstatou vzniku kŕčových žíl je rozšírenie žilovej steny. V dôsledku toho dôjde aj k poškodeniu žilových chlopní, ktoré sa stávajú nedomykavými a nie sú schopné zaistiť dostatočný tok krvi. Poškodené sú tiež aj chlopne v žilových spojkách a krv z hlbokého systému začína preťažovať systém povrchový, ktorý nie je na to prispôsobený. Krv v žilách sa tak začína hromadiť a často dochádza v týchto miestach aj k vzniku krvných zrazenín a zhoršenému odtoku krvi. Môžu vznikať na dedičnom podklade, či vplyvom tehotenstva a ženských pohlavných hormónov.
  • Prejavy kŕčových žíl zahŕňajú opuchy, pocit ťažoby a bolesti nôh. Typicky sa tieto prejavy objavujú podvečer. V dôsledku poruchy obehu krvi vznikajú na dolných končatinách aj typické zmeny na koži akými sú pigmentácie alebo svrbenie kože. Taktiež sa vyskytujú nočné kŕče. Zvyšuje sa riziko vzniku tzv. vredov predkolenia a znižuje sa schopnosť hojenia.
  • Kŕčové žily ako také pacienta na živote neohrozujú. Môže však dôjsť k rozvoju množstva komplikácií. Tými sú chronická žilová nedostatočnosť, zápaly žíl, prasknutie kŕčovej žily, ekzémy a vredy predkolenia.
  • Diagnostika kŕčových žíl nie je nijako náročná z dôvodu ich viditeľnosti na povrchu dolných končatín. K potvrdeniu diagnózy kŕčových žíl sa užívajú funkčné testy, ktoré spočívajú v postupnom zaškrcovaní končatín a sledovaní ich opätovného naplnenia po uvoľnení škrtidla. Z vyšetrovacích metód je základom použitie duplexnej ultrasonografie, ktorá nám podáva informácie o priebehu žíl, ich rozšírení alebo patologickom toku krvi.
  • Liečba kŕčových žíl môže byť konzervatívna, laserová, chirurgická, či liečba sklerotizáciou. Konzervatívna liečba býva prvou voľbou a spočíva v nosení tzv. kompresívnych pančúch, ktoré zabraňujú rozširovaniu žíl a tiež tlmia bolesť. Ďalej sa odporúčajú režimové opatrenia, ktoré spočívajú v konzumácii stravy bohatej na vlákninu a vitamíny, častej chôdzi a obmedzení státia. Rovnako sa na liečbu kŕčových žíl využívajú tzv. venofarmaká, teda lieky, ktoré spevňujú žilovú stenu a tiež zlepšujú odtok krvi z dolných končatín. Chirurgický výkon spočíva v odstránení časti poškodenej žily. Sklerotizácia predstavuje účinnú metódu liečby, kedy sa do poškodenej žily injekčne striekne látka spôsobujúca upchatie žily a tým aj jej vyradenie z funkcie. Pri laserovom odstránení kŕčových žíl je vlákno lasera zavedené trieslovou žilou do poškodenej oblasti a žila je zvnútra zatavená.

 

Hlboká žilová trombóza

Hlboká žilová trombóza predstavuje vznik krvnej zrazeniny v hlbokom systéme žíl dolných končatín. V dôsledku toho dôjde k obmedzeniu až úplnému zastaveniu toku krvi.

  • K vzniku hlbokej žilovej trombózy predisponujú stavy ako sú poruchy zrážanlivosti, imobilizácia, fajčenie, dlhé státie alebo sedenie, nádorové ochorenia, chirurgické výkony, úrazy, infekcie, či hormonálna antikoncepcia.
  • Prejavy hlbokej žilovej trombózy zahŕňajú opuchy, bolesť, zvýšenú náplň v povrchových žilách dolných končatín, prípadne modravé sfarbenie končatiny.
  • Komplikácie u hlbokej žilovej trombózy sú obzvlášť nebezpečné, pretože môže dôjsť k odtrhnutiu trombu a ku vzniku pľúcnej embólie. Navyše dochádza k žilovej hypertenzii a žilovej nedostatočnosti.
  • Liečba hlbokej žilovej trombózy spočíva v podávaní liekov proti zrážaniu krvi. V prípade, že to z rôznych dôvodov nie je možné sa zavádza tzv. kaválny filter. Jedná sa o filter tvaru dáždnika, ktorý sa zavádza najčastejšie do dolnej dutej žily a slúži k zachyteniu krvných zrazenín alebo ich úlomkov.

 

Zápal žíl

Zápal žíl, čiže flebitída, je ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým povrchové žily dolných končatín. Zápal žíl vzniká najčastejšie v oblasti kŕčových žíl, v dôsledku hromadenia krvi. Zápal žíl sa prejavuje bolestivým, začervenanými a teplým pruhom, ktorý kopíruje priebeh cievy. Žila postihnutá zápalom navyše býva í tvrdá na pohmat. Zápal žíl môže vzniknúť aj po injekcii podanej do žily. Niekedy môže pacient trpieť aj teplotami. Ak sa objaví bolesť v inom mieste ako je postihnutá žila, či dôjde k rozvoju opuchu, je nutné pomýšľať na riziko pľúcnej embólie. V takom prípade je nevyhnutné ihneď navštíviť lekára, najlepšie však cievnu ambulanciu. V rámci terapie je nevyhnutné nosiť kompresívne pančuchy a obmedziť chôdzu. Na zápalom postihnutú žilu sa aplikujú studené obklady a užívajú sa aj masti s heparínom, látkou zabraňujúcou zrážaniu krvi.

Hemoroidy

Hemoroidy sú uzlovité rozšírenia žíl v oblasti dolnej časti konečníka a ritného kanálu. Patria medzi veľmi časté ochorenia, ktoré postihujú asi 70% ľudí nad tridsať rokov veku a častejšie postihujú mužov.

  • Vznik hemoroidov spočíva v tom, že sliznica konečníka nie je pevne fixovaná k podslizničnému väzivu a taká sliznice vystupuje smerom von. V tomto teréne dochádza k zmenám v cievach a tie sa rozširujú. Tu sa potom hromadí krv a hovoríme teda o hemoroidoch.
  • Rizikové faktory pre vznik hemoroidov sú jednak dané dedične, ale do značnej miery môžu byť ovplyvnené aj životným štýlom. Rozvoj hemoroidov môže spôsobiť nevhodná strava, nedostatok pohybu a sedavý spôsob života, ale aj niektoré športy ako jazda na bicykli či na koni. Nepriaznivý vplyv na vznik hemoroidov majú aj hnačky, ktoré sliznicu dráždia.
  • Rozoznávame dva hlavné typy hemoroidov, hemoroidy vnútorné a vonkajšie. Prejavy vnútorných hemoroidov zahŕňajú krvácanie pri alebo po vyprázdnení. To býva sprevádzané úľavou. Väčšinou sa po vyprázdnení na povrchu stolice objavuje sýto červená krv. Krv z hemoroidov sa môže aj vstrebať. V tomto prípade zostáva na tomto mieste prázdna výchlipka kože, ktorá sa opäť môže naplniť krvou a vznikne nový hemoroidy. Vonkajšie hemoroidy sa nachádzajú na vonkajšom povrchu ritného otvoru. Majú podobu vakovitého rozšírenia cievy, sú mäkké, nebolestivé a viditeľné voľným okom. Väčšinou nekrvácajú. Problémy nastanú keď je znemožnený odtok nahromadenej krvi, najčastejšie pri prílišnom tlačení na stolicu. V takom prípade dôjde k zrazeniu nahromadené krvi, hemoroid začne v tejto oblasti prekážať a je bolestivý. Vo väčšine prípadov sa musia tieto hemoroidy chirurgicky odstrániť.
  • Diagnostika hemoroidov spočíva v ich náleze pomocou rektoskopu. Jedná sa o trubičku, ktorá sa zavedie do konečníka pacienta a lekár vďaka nej môže vnútorné hemoroidy zahliadnuť. Aj keď sú hemoroidy zistené, je nutné ďalej vo vyšetrení pokračovať a vylúčiť iné možné zdroje krvácania, ako napríklad nádory čreva.
  • Liečba hemoroidov môže byť konzervatívna, ktorá spočíva v zmene životného štýlu a jedálnička s väčším obsahom vlákniny. Ďalej môže byť liečba ambulantná, kedy je hemoroid nebolestivo odstránený a pacient ihneď po výkone odchádza domov. V ťažších prípadoch sa indikuje liečba chirurgická, ktorú je nutné vykonať v celkovej alebo epidurálnej anestézii.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email