Záškrt

26.4.2012 , Kateřina Januzsová

zaskrt.jpg - kopie
zaskrt.jpg - kopie
Záškrt je ochorenie, ktoré je spôsobené baktériou Corynebacterium diphtheriae. Tento pôvodca záškrtu sa chová patogénne až potom, čo je sám napadnutý vírusom bakteriofágom. Potom začne produkovať difterický toxín, ktorý spôsobuje záškrt. Typicky sa prejavuje záškrt tzv. pablanami, čo sú béžovo-zelené blany pokrývajúce napadnutú sliznicu dýchacích ciest.

Záškrt

Ochorenie, ktoré sa u nás dnes už nevyskytuje, je spôsobené baktériou zvanou Corynebacterium diphtheriae. Jej názov vznikol od gréckeho slova difthera - vyčinená koža, blana. Ide o ochorenie horných dýchacích, niekedy aj dolných dýchacích ciest, ktoré sa v našich krajinách i mnohých iných podarilo vykoreniť vďaka očkovaniu.

Záškrt - vznik a prejavy

Corynebacterium diphtheriae (čítaj korynebakterium diftérie) je baktéria s charakteristickým vzhľadom v mikroskope - má tvar zahnutého kyjaka (koryne = kyjak). Baktérie sa navzájom združujú tak, že v mikroskope vyzerajú ako havranie krídla či ako palisády. Iné baktérie z tejto rodiny (iné korynebaktérie) sa celkom prirodzene nachádzajú na našej koži bez toho, aby spôsobovali ochorenia (môžu však zapáliť ranu). Naopak vďaka nim a iným baktériám nachádzajúcim sa na koži sme chránení proti osídleniu baktériami vyvolávajúcimi rôzne ochorenia. Sú teda súčasťou prirodzených obranných schopností nášho tela. Z tejto skupiny sa však vyčleňuje práve C. diphtheriae, ktorá je pôvodcom diftérie čiže záškrtu. Záškrt je spôsobený len tými kmeňmi, ktoré produkujú tzv. difterický toxín (jed) a ten je produkovaný len tými baktériami, ktoré sú samy "choré" - sú napadnuté bakteriofágom (jednoducho povedané vírus napádajúci baktérie), ktorý ich prinúti tento jed produkovať. Do tela sa baktéria dostáva vzduchom z iného chorého človeka (je to ochorenie čisto ľudské). Tu sa uvelebí predovšetkým v oblasti sliznice krčných mandlí a hltana. Môže sa však dostať až do hrdla aj nižšie, kde hrozí väčšie riziko udusenia. V tomto momente sa začína množiť a zároveň produkuje daný jed. U chorého sa začínajú prejavovať prvé príznaky, ako je nie príliš vysoká horúčka, vysilenosť, bolesti v krku (príznaky, ktoré sú spôsobené mnohými inými baktériami i vírusmi). Čoskoro na to však dochádza k tvorbe tzv. pablany. Sú to béžovo-zelené blany pokrývajúce napadnutú sliznicu, ktoré sú tvorené mŕtvymi bunkami, baktériami, hlienom a obrannými bunkami organizmu. Tieto blany pevne priľnú k sliznici a nemožno ich strhnúť, čo je pre toto ochorenie charakteristické. Môžu byť tak mohutné, že výrazne zužujú priesvit dýchacích ciest a chorý sa dusí. Po vyliečení ochorenia sú vykašlané. Zároveň sa objavuje ďalší charakteristický prejav, a to veľký opuch hrdla, ktorý tiež svojou podstatou zužuje dýchacie cesty - krk máva rovnaký obvod ako hlava. Preto tiež ľudia, ktorí na záškrt zomreli, umierali väčšinou na udusenie a od toho tiež plynie slovenský názov tohto ochorenia. Okrem dýchacích ciest je často postihnuté aj srdce, čo môže byť tiež smrteľnou komplikáciou, alebo nervové bunky.

Záškrt - liečba a rizikové faktory

K liečbe záškrtu sa používajú antibiotiká. Väčšinou ide o klasické penicilínové antibiotiká. V dnešnej dobe sa záškrt vyskytuje ešte stále v značnom množstve v Ázii vrátane Ruska. Odtiaľ sa k nám tiež ochorenie dostáva, v Českej republike totiž vďaka dlhodobému očkovaniu je táto choroba odstránená. Rizikovým faktorom je kontakt s chorým. V našej republike však vďaka preočkovanosti populácie majú ľudia proti tomuto ochoreniu protilátky a teda je malé riziko, že by ochoreli. Hlavným rizikovým faktorom v tejto situácii je teda nenechať svoje dieťa zaočkovať. Treba totiž pochopiť, že len vďaka takmer stopercentnej preočkovanosti (očkuje sa od roku 1946) máme protilátky nemôžeme touto nákazou ochorieť. Je to ochorenie veľmi závažné so smrteľnými následkami. Očkovacia látka je súčasťou pravidelného, a teda zákonom daného (povinného) očkovania detí.

V prípade, že ste sa stretli s niekým, kto touto chorobou ochorel, navštívte prosím svojho lekára a požiadajte ho o radu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) teraz odporúča, aby sa dospelí ľudia, ktorí v detstve boli očkovaní proti záškrtu, očkovali znovu rovnako ako proti tetanu raz za 10-15 rokov.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email