Vírusy

26.4.2012 , Martina Farkašová

viry.jpg - kopie
viry.jpg - kopie
Vírusy sú malé častice, ktoré sú obalené bielkovinovým obalom a obsahujú dedičnú informáciu vo forme nukleovej kyseliny - DNA alebo RNA. Vírusy môžu mať rôzny životný cyklus, ale sú charakteristické tým, že nedokážu byť aktívne bez svojho hostiteľa. Vírusy sú tiež pôvodcami mnohých ochorení, či už ide o nádchu alebo AIDS.

Vírusy

Virus - malý, neviditeľný a predsa tak mocný. Slovo vírus znamená v preklade jed. Jed,ktorý trávi ľudstvo  od nepamäti a každý rok si pripíše na svoje konto mnoho ľudských obetí. Existuje veľké množstvo vírusov, ktoré spôsobujú rôzne ochorenia od bežnej nádchy  po AIDS.

Vírusy - životný cyklus

Čo to vlastne tie vírusy sú? Zjednodušene sa dá povedať, že vírus je drobná častica tvorená bielkovinovým obalom, vo vnútri ktorého sa ukrýva zakódovaná jeho dedičná informácia vo forme nukleovej kyseliny. Jednotlivé čeľade vírusov sa potom líšia tvarom, veľkosťou a druhom nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA). A čím sa líšia vírusy od iných mikroorganizmov? Predovšetkým tým, že na svoje prežitie potrebujú hostiteľa. Či už sa jedná o rastlinu, zviera, človeka alebo dokonca baktérie. Bez nich sa nemôžu množiť prežiť. Vírusy majú "know-how", ale od svojho hostiteľa potrebujú miesto, pracovnú silu a montážnu linku. Vírus, keď sa dostane do tela, si najprv nájde vhodnú bunku, ktorá má na svojom povrchu receptory pre daný vírus. Potom do nej vnikne a veľmi šikovne integruje svoju nukleovú kyselinu do bunkového cyklu danej bunky, doslova "nariadijadre bunky, aby vyrábala to, čo konkrétny vírus potrebuje. Bunka potom funguje ako továreň na vírusové častice. Po ukončení výroby bunka  naďalej nie je pre vírus potrebná a v naprostej väčšine prípadov zaniká. Svojím zánikom bunka uvoľní hotové "výrobky" von a tie potom môžu infikovať iné bunky a celý proces sa opakuje znova. Inokedy vírus využíva bunky dlhodobo. Zanesie do jej jadra vlastnú dedičnú informáciu, a tak zmení jej charakter. Bunka sa môže začať správať úplne odlišne od ostatných buniek. Toto využívajú takzvané onkogénne vírusy, ktoré prispievajú k vzniku niektorých nádorov. Klasickým príkladom je ľudský papilomavírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice.

Vírusy - pôvodcovia infekcie

Ak sa infekcia prejaví a ako bude závažná, to potom závisí na tom, aký silný je imunitný systém hostiteľa a ako prešibaný je prítomný vírus. Vo väčšine prípadov prebiehajú vírusové infekcie skryto a len u malého počtu osôb sa nákaza navonok prejaví. Podieľajú sa na tom schopnosti organizmu, ktoré dokážu nahradiť stratu určitého počtu buniek a imunitný systém, ktorý dokáže zabrániť napadnutiu ďalších buniek a zlikvidovať vírus.Voči obranným mechanizmom hostiteľa nie sú vírusy úplne bezbranné. Naopak počas mnohých rokov "spolužitia" s inými živými organizmami si dokázali vyvinúť rôzne formy obrany, aby mohli vo vnútri hostiteľa prežiť. Napríklad vírus chrípky každý rok mení svoju antigénnu štruktúru (je zakaždým "oblečený do iného plášťa"), aby nefungovali protilátky, ktoré si človek už v predchádzajúcich rokoch proti chrípke vytvoril, a tak môže každý rok nakaziť milióny ľudí.

Vírusy - boj s nimi

Vírusy tu vždy boli, sú a budú. Ľudstvo s nimi zvádza boj o nadvládu už niekoľko tisíc rokov. Niektoré vírusy sa nám podarilo odstrániť, na niektoré máme k dispozícii účinné očkovacie látky a na niektoré sme príliš malí páni a o mnohých ešte ani nevieme. Dôležité je, že každý jeden človek môže v tejto bitke bojovať. Hygiena rúk, správna životospráva, fyzická aktivita, otužovanie organizmu, to sú tie správne zbrane, ktoré by mal každý z nás používať.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email