Úzkosť

25.4.2012 , Zdeňka Gregorová

uzkost.jpg - kopie
uzkost.jpg - kopie
Úzkosť je psychická porucha. Úzkost je neopodstatnený strach bez hmatateľných podkladov. Jednou z foriem úzkosti je aj fóbia, u tej je však možné presne určiť, čo strach spôsobuje, na rozdiel od úzkosti, kde je príčina nejasná. Úzkosť sa vyskytuje samostatne, alebo ako súčasť komplikovanejších psychických ochorení, akým je napríklad obsedantno-kompulzívna choroba.

Úzkosť

Úzkosť je psychická porucha. Jedná sa o prirodzený obranný mechanizmus nášho tela, ktoré je tak chránené pred nebezpečenstvom a rizikovým situáciám sa vyhne. Úzkosť sa ale môže prejavovať aj v prípadoch, keď nemá hmatateľný podklad. Všeobecne môžeme úzkosť charakterizovať ako strach. Klasický strach má ale vždy nejaký dôvod, napríklad strach zo skúšky, strach zo štekajúceho psa, strach zo šéfa, ... ale pri úzkosti žiadny hmatateľný dôvod nenájdeme. Jednoducho povedané, je úzkosť neodôvodnený strach. Príčiny vzniku úzkosti nie sú úplne vyjasnené. Najskôr sa na jej vzniku podieľajú psychické faktory. Pocit izolácie v detstve a osamotenia môže neskôr vyvolávať rôzne úzkostné stavy. Tiež sa poukazuje na čiastočnú dedičnosť úzkostných porúch. Medzi úzkostné poruchy patria napríklad fóbie. Fóbia je strach z bežných vecí a situácií, ktoré v normálnej osobe taký pocit nevyvolávajú. Chorý veľmi dobre vie, že jeho strach je neopodstatnený, ale nedokáže s tým nič urobiť.

Úzkosť a jej charakteristika

Ako možno charakterizovať úzkosť? Úzkosť má rôzne formy, môže sa vyskytovať ako samostatná jednotka alebo v rámci zložitejších psychických porúch. Úzkosť sa prejavuje na úrovni telesnej a psychickej. Telesné prejavy úzkosti sú zvýšenie srdcovej tepovej frekvencie, krvného tlaku, pocit búšenia srdca a sucha v ústach, telo sa pripravuje na únik z nebezpečnej situácie. Krv sa prednostne dostáva do svalov, prísun do tráviacej sústavy je obmedzený. Na pohľad má úzkostný človek bledú pokožku, často s chladným potom, rozšírené zrenice a napnuté svaly. Ďalším prejavom sú psychické zmeny. Úzkostný človek očakáva nebezpečenstvo, má pocit strachu až paniky. Ďalej má snahu vyhnúť sa nebezpečnej situácii a utiecť od nej. Ako už bolo povedané, úzkosť nemá danú príčinu, chorý nedokáže presne povedať, čoho sa vlastne bojí. Naopak u fóbie do detailu vieme, čoho sa chorý bojí, aj keď jeho strach je z nášho pohľadu nezmyselný. Fóbie dostávajú latinské označenie podľa toho, z čoho má chorý obavy. Fóbie môžeme jednoducho deliť na fóbie zo zvierat, typický je chorobný strach z pavúkov - arachnofóbia. Ďalším typom sú fóbie týkajúce sa okolitého prostredia, napríklad chorobný strach z výšok - akrofóbia, strach z vody - aquafóbia. Ďalej sa jedná o strach z určitej situácie, napríklad strach z uzavretých priestorov - klaustrofóbia, strach zo špiny - mysofóbia. Fóbií existuje neuveriteľné množsto a neustále pribúdajú s meniacim sa životným štýlom človeka. Veľmi kuriózny je napríklad chorobný strach z vlasov - trichofóbia, strach z pápeža - papafóbia či strach z čísla trinásť - triskaidekafóbia.

Úzkosť ako súčasť zložitejších porúch

Úzkosť sa tiež môže vyskytovať ako súčasť rôznych zložitejších psychických porúch. Jedná sa napríklad o stavy úzkosti, obsedantno-kompulzívnej poruchy, generalizovanú úzkostnú poruchu, posttraumatickú stresovú poruchu, sociálne stavy úzkosti a rad ďalších menej častých psychických ochorení. Úzkostná porucha sa objavuje pri bežných denných aktivitách, je charakterizovaná strachom, úzkosťou a fóbiami. Chorý si plne uvedomuje nezmyselnosť svojho konania, ale nie je schopný ho vôľou ovplyvniť. Obsedantno-kompulzívna porucha sa radí medzi úzkostné poruchy. Obsesia znamená nutkavú myšlienku, chorý nemôže myslieť na nič iné. Kompulzia je dej, ktorý chorý vykonáva, aby uspokojil túto nutkavú myšlienku. Pacient je nútený vykonávať často veľmi nezmyselné rituály. Ak by tak neurobil, trpel by neznesiteľnou úzkosťou. Takým rituálom môže byť napríklad neustále umývanie rúk. Známe sú aj prípady, keď si chorý proumýval ruky až na kosti. Obsedantno-kompulzívne jednanie je typické aj pre bežného človeka. Poznáte ten pocit, keď neviete určite, či ste zamkli dom a vraciate sa skontrolovať dvere? Generalizovaná úzkostná porucha je charakteristická nekontrolovateľnou úzkosťou a strachom a veľmi významne narušuje život pacienta. Posttraumatická stresová porucha je popisovaná ako reakcia na závažný stres, ako je úraz, znásilnenie, dopravná nehoda alebo živelná katastrofa. Sociálno úzkostná porucha je označovaná za strach z kontaktu s ostatnými ľuďmi, najčastejšie strach z vlastného zlyhania v komunikácii s druhými ľuďmi a v nadväzovaní sociálnych väzieb.

Úzkosť a jej liečba

Liečba úzkosti a úzkostných porúch má dve základné roviny. Prvá spočíva v užívaní medikamentov, predovšetkým liekov zo skupiny anxiolytík - rozpúšťač úzkosti a antidepresív - liekov zlepšujúcich chorobne zlú náladu. Kým anxiolytiká sú používané krátkodobo, predovšetkým v čase ataky ochorenia, antidepresíva musia byť brané dlhodobo a ich účinok nastupuje až po niekoľkých týždňoch pravidelného užívania. Ďalšou formou liečby je psychoterapia, predovšetkým kognitívno behaviorálna terapia, teda spolupráca s psychiatrom alebo psychológom, ktorý pomáha pacientovi zbaviť sa úzkosti rôznymi formami. Napríklad vystavuje pacienta miestam či predmetom, ktoré v ňom vyvolávajú paniku a pomáhajú mu prekonať ju. Samotný chorý si môže veľmi pomôcť sám tým, keď vyhľadá včas odborného lekára. Aj rodina hrá dôležitú úlohu v liečbe úzkosti. Má byť chorému oporou a pomáhať mu prekonávať úzkostné situácie. Chorý nesmie byť podceňovaný a braný za simulanta. Psychická choroba sa svojou závažnosťou vôbec nelíši od klasických telesných ochorení a zlý prístup rodiny môže zanechať trvalé následky na psychickom stave chorého.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email