Struma

10.7.2012 , Jakub Šulta

struma.jpg - kopie
struma.jpg - kopie
Struma znamená zväčšenie štítnej žľazy oproti norme. Struma môže vzniknúť z rôznych dôvodov, kedy najčastejšou príčinou je nedostatočný prívod jódu potravou. Struma môže spôsobiť problémy kvôli svojej veľkosti, kedy utláča svoje okolie alebo môže spôsobiť abnormálnu produkciu hormónov štítnej žľazy. Liečba strumy závisí na príčine ochorenia a jeho rozsahu.

Struma

Struma, čiže zväčšenie štítnej žľazy je príznakom rôznych chorôb. Príčiny strumy bývajú rôzne. Je to napríklad nedostatok jódu v potrave, zápaly či nádorové procesy. Struma býva mnohokrát dobre viditeľná, kedy vytvára zdurenie na šiji, môže však byť aj menej nápadná, kedy je jej prítomnosť rozpoznateľná až pohmatom alebo ultrazvukovým vyšetrením. Struma je prítomná približne u 5% populácie a v oblastiach s nedostatkom jódu môže dosahovať až 75%.

Štítna žľaza

Štítna žľaza je orgán uložený na prednej strane krku a špecializovaný na tvorbu hormónov trijódtyronínu, tyroxínu a kalcitonínu. Hlavnou úlohou prvých dvoch je zvyšovanie tvorby bielkovín, odbúravanie tukov a ovplyvnenie spotreby kyslíka. Kalcitonín ovplyvňuje množstvo vápnika jeho presúvaním z krvi do kostí. Štítna žľaza potrebuje k svojej správnej funkcii dostatočný prísun jódu, ktorý vychytáva z krvi. Ak má jódu nedostatok môže to viesť k nedostatku hormónov, ktorý jód priamo obsahujú, čo sa prejaví špecifickými príznakmi. Zásadná je ich funkcia tiež pri vývoji mozgu u detí i plodu.

Vznik strumy

Svetovo najčastejšou príčinou vzniku strumy je nedostatočný prívod jódu potravou. V dobe keď nebolo zvykom pridávať jód do kuchynskej soli, postihoval tento problém dlhú dobu aj vyspelé krajiny. Predovšetkým v horských oblastiach, kde ľudia nekonzumovali dostatok rýb, ktoré sú prirodzeným zdrojom jódu. Tieto oblasti sú nazývané endemickými, čo znamená, že výskyt strumy prevyšuje 10% všetkých obyvateľov.

Dnes vzniká struma vo vyspelých krajinách oveľa častejšie aj z iných príčin. Struma môže byť príčinou Graves-Basedowovej choroba choroby, čo je autoimunitné ochorenie, pri ktorom sa imunitný systém tela obracia proti vlastným bunkám a poškodzuje tak funkcie niektorých orgánov. Ďalšou príčinou býva adenóm štítnej žľazy čiže nezhubný nádor, ktorý sa prejavuje predovšetkým zvýšenou funkciou žľazy tzv. hypertyreózou. Častou príčinou vzniku strumy bývajú zápaly, ktoré sa objavujú v niekoľkých formách. Porucha tvorby hormónov sa prejaví zvýšenou stimuláciou štítnej žľazy, aby ich viac tvorila, čo vedie k jej zväčšeniu.

Podiel na vzniku strumy majú aj strumigény, látky narušujúce proces tvorby hormónov štítnej žľazy. Sú obsiahnuté v niektorých potravinách napríklad keli, kapuste, sóji, brokolici. Svoju nezanedbateľnú úlohu hrá aj fajčenie.

Príznaky strumy

Hlavným príznakom strumy je zdurenie viditeľné v spodnej časti krku, ktoré je pozorovateľné voľným okom, pohmatom alebo ultrazvukovým vyšetrením. Malá struma, ktorá nie je spojená s výskytom zníženej (hypotyreóza) alebo zvýšené (hypertyreóza) produkcie hormónov štítnej žľazy, obvykle nepôsobí človeku žiadne ťažkosti, a preto nemusí byť vôbec rozpoznaná. Ak však dôjde k jej postupnému zväčšovaniu, môžu sa objaviť poruchy prehĺtania, bolesť, môže dochádzať k utláčaniu priedušnice a dýchacím ťažkostiam. Postihnuté môžu byť aj hlasivky a ďalšie štruktúry nachádzajúce sa na krku.

Diagnostika strumy

Strumu diagnostikujeme pohľadom a pohmatom, kedy zistíme viditeľné zdurenie. Podozrenie overujeme ultrazvukom, ktoré spresní veľkosť strumy a odhalí prípadné zmeny tkaniva. Okrem žľazy môžeme posúdiť aj okolie štítnej žľazy ako napríklad lymfatické uzliny. K ich zväčšeniu dochádza vplyvom zápalov či nádorov. Ďalšou vyšetrovacou metódou býva scintigrafia, kedy pomocou rádioaktívnej látky zapustenej do tela (rádiojód vychytávaný štítnou žľazou) a špeciálnej kamery pozorujeme aktivitu štítnej žľazy. CT alebo magnetickú rezonanciu volíme u hlbokých strúm, ktoré môžu ohrozovať okolité štruktúry. Poskytujú nám 3D obraz vyšetrovanej oblasti. V prípade podozrenia na nádorový proces je potrebné odobrať aj vzorku tkaniva, k čomu sa používajú špeciálne ihly. Neoddeliteľnou súčasťou vyšetrenia a diagnózy je laboratórne vyšetrenie krvi, ktoré odhalí prebiehajúci zápal a stanovuje hladiny hormónov štítnej žľazy.

Liečba strumy

Liečba strumy je založená na odhalení príčiny zväčšenia štítnej žľazy. U funkčnej žľazy, ktorá produkuje normálne množstvo hormónov väčšinou sledujeme iba vývoj, pretože rast je v týchto prípadoch obvykle pomalý a nedochádza k poškodzovaniu okolitých štruktúr. Pri zníženej funkcii štítnej žľazy sa podávajú chorým hormóny. Naopak pri zvýšenej funkcii sú základnými liekmi tyrostatiká tlmiace činnosť štítnej žľazy. Akútne zápaly štítnej žľazy liečime najčastejšie pomocou antibiotík, subakútne protizápalovými liekmi a chronické zápaly spôsobené poruchou imunitného systému doplnením hormónov, ktoré štítna žľaza netvorí alebo tvorí len v obmedzenom množstve. Nádory štítnej žľazy sú riešené podľa ich biologickej aktivity, to znamená, či sú zhubné alebo nezhubné. Väčšina nádorov je nezhubných a bývajú označované ako adenómy, ktoré liečime spočiatku pomocou tyreostatík a následne chirurgickým odstránením postihnutého laloka štítnej žľazy.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email