Rakovina pažeráka

14.4.2012 , Zuzana Boučková

rakovina-jicnu.jpg - kopie
rakovina-jicnu.jpg - kopie
Rakovina pažeráka vzniká z mnohých príčin, najčastejšie sú fajčenie, pitie veľkého množstva alkoholu, požívanie horúcej a viac korenenej stravy. Rakovina pažeráka môže byť nezhubná a zhubná. Zhubná rakovina pažeráka je veľmi nebezpečná, pretože rýchlo metastázuje a je dlho bez príznakov.

Rakovina pažeráka

Pažerák je dôležitou súčasťou tráviacej sústavy tvoriaci spojnicu medzi ústami a žalúdkom. Je to asi 25 cm dlhá trubica, ktorej steny sú veľmi pružné, a dokážu sa tak prispôsobiť veľkosti prechádzajúceho sústa. Začiatok pažeráka nadväzuje v krku na hltan a ďalej pokračuje hrudníkom k bránici. Po prechode bránicou sa napája na žalúdok. Hlavnou úlohou tejto trubice je vytvárať tzv. peristaltické pohyby, ktoré posúvajú potravu smerom k žalúdku. Rakovina pažeráka môže postihnúť tento významný orgán aj bez varovných príznakov.

Nádor

Nádor je novotvar, ktorý vzniká v dôsledku zmeny genetického materiálu bunky, ktorá týmto mení svoje prirodzené chovanie. Nádor môže byť nezhubný (benígny) a zhubný (malígny). Nezhubný nádor je taký, ktorý rastie pomaly, neprerastá do svojho okolia a netvorí tzv. metastázy. To sú druhotné nádorové ložiská rôzne vzdialené od hlavného nádoru. Nezhubné nádory však môžu svojou veľkosťou utlačovať okolité orgány a narušiť tak ich funkciu. Zhubné nádory naproti tomu rastú veľmi rýchlo, prerastajú do svojho okolia a ničia okolité tkanivo. Ich nebezpečenstvo tkvie v tvorbe metastáz. Rakovina je ochorenie spôsobené zhubným nádorom, ktorý je charakterizovaný nekontrolovateľným rastom a množením buniek.

Druhy rakoviny pažeráka

Nádory pažeráka sa delia na zhubné (malígne), ktoré predstavujú rakovinu pažeráka v pravom slova zmysle, a nezhubné (benígne).

Nádory nezhubné sú neagresívne, neprerastajú do okolitých štruktúr a nešíria sa krvou alebo miazgou po tele. V pažeráku vychádzajú zvyčajne z buniek vnútorných vrstiev jeho steny. Patria medzi ne nádory z buniek väzivových, odborne fibróm, tukových, teda lipóm, a predovšetkým z buniek hladkej svaloviny, spočiatku leiomyóm, dnes nazývaný skôr gastrointestinálny stromálny tumor. Nezhubné nádory, ktoré vyčnievajú do vnútra pažeráka sú adenómy, papilómy, či myxómy. Väčšina benígnych nádorov zostáva bez významnejších prejavov, preto k ich odhaleniu dôjde skôr náhodou pri vyšetrení röntgenovom či endoskopickom. Občas sa však môže vyskytnúť aj krvácanie do tráviacej sústavy či poruchy prehĺtania.

Zhubný nádor pažeráka, odborne karcinóm, je tvorený z epitelových buniek sliznice. V susednej Českej republike tvorí 7 % všetkých nádorov tráviaceho ústroja. Omnoho menej často sa vyskytujú malígne novotvary z iného typu buniek, ako sú lymfómy vyrastajúce z lymfatických uzlín či sarkómy vyrastajúce zo svaloviny.

Histologické typy rakoviny pažeráka

Jak bolo spomenuté vyššie, za rakovinu pažeráka je považovaný zhubný druh nádoru pažeráka. Karcinómy sa rozdeľujú na dva typy podľa histologickej stavby. Sú to dlaždicobunkový karcinóm a adenokarcinóm.

  • Dlaždicobunkový karcinóm je vôbec najčastejšia rakovina pažeráka na svete. Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory pre jeho vznik patrí fajčenie, konzumácia alkoholu, požívanie horúcej a viac korenenej stravy.
  • Na zvýšení výskytu adenokarcinómu má najväčší podiel vzrastajúca početnosť ochorenia zvaného Barretov pažerák. Pri ňom dochádza k zmenám slizničného epitelu v dolnej časti pažeráka následkom zápalového procesu spôsobeného opakovaným dráždením žalúdočnými šťavami. Preto je aj 90% adenokarcinómov umiestnených v dolnej tretine pažeráka.

Prejavy rakoviny pažeráka

Rakovina pažeráka sa v jej počiatkoch väčšinou nijako neprejavuje, čo vedie k tomu, že je väčšina ochorení diagnostikovaných v pokročilom štádiu. Prítomnosť karcinómu sa bohužiaľ začne typicky prejavovať až vo chvíli, keď prerastá asi 2/3 obvodu pažeráka, čím dôjde k jeho zúženiu. Začne tak spôsobovať poruchy prehĺtania, bolestivé prehĺtanie, úbytok telesnej hmotnosti, regurgitáciu, teda návrat žalúdočného obsahu do pažeráka. Ďalej sa objavujú pálivé bolesti za hrudnou kosťou, nevoľnosť slabosť aj sťažené dýchanie. Nanešťastie ide o príznaky tzv. nešpecifické. To znamená, že sa môžu vyskytnúť aj u iných ochorení, napríklad srdečného infarktu či zápalu pažeráka.

Diagnostika rakoviny pažeráka

Na určenie diagnózy sa používa predovšetkým vyšetrenie endoskopické, ktoré spočíva v zavedení ohybného trubicovitého prístroja ústami do pažeráku, ktorý má na svojom konci kameru. Obraz sa prenáša na monitor, ktorý lekár sleduje a je schopný posúdiť a odhaliť prípadné zmeny na sliznici pažeráka. Rovnako je možné pri tomto vyšetrení odobrať vzorky na histologické vyšetrenie. Vzhľadom ku skutočnosti, že zhubné nádory majú tendenciu prerastať aj do okolitých štruktúr, je nevyhnutné pomocou ultrazvuku či CT určiť rozsah tumoru a mieru postihnutia okolia. CT sa využíva aj k odhaleniu prípadných dcériných ložísk. Nanešťastie skoré metastázovanie lymfatickou cestou je pre karcinóm pažeráka pomerne typické.

Liečba rakoviny pažeráka

Menšie nezhubné nádory na sliznici je možné jednoducho odstrániť endoskopicky. Pri väčších rozmeroch nádoru je nutný chirurgický zákrok. Ten sa uplatňuje aj pri liečbe rakoviny pažeráka u jedincov bez metastáz a v celkovo uspokojivom stave. Počas operácie je odstránený postihnutý úsek pažeráka aj s priľahlými lymfatickými uzlinami. U adenokarcinómov je možné využiť aj tzv. neoadjuvantnú chemoterapiu, ktorá sa indikuje pred operáciou. Spôsobí zmenšenie útvaru, ktorého chirurgické odstránenie je potom oveľa jednoduchšie. Podobný efekt má aj rádioterapia, teda pôsobenie ionizujúcim žiarením, u karcinómov dlaždicovobunkových. Bohužiaľ menej ako 50% diagnostikovaných nádorov je možné operovať, zvyčajne kvôli ich neskorému odhaleniu. Najdôležitejší podiel na dĺžke prežitia chorého má preto včasná diagnostika tohto ochorenia.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email