Pľúcna embólia

7.4.2012 , Danica Deretić

plicni-embolie.jpg - kopie
plicni-embolie.jpg - kopie
Pľúcna embólia vzniká pri uzávere pľúcnych tepien a vlásočníc embolem. Embolus má väčšinou podobu krvnej zrazeniny, ktorá vzniká najčastejšie po chirurgických zákrokoch, prípadne vplyvom zlej zrážanlivosti krvi. Medzi hlavné prejavy pľúcnej embólie patrí zmodranie prstov a pier, dýchavičnosť až kolaps časti pľúc. Ako prevencia vzniku trombov sa v súčasnosti užívajú lieky proti zrážanlivosti krvi, ale aj bandáže.

Pľúcna embólia

Pľúcna embólia je život ohrozujúci stav, pri ktorom dochádza k uzáveru pľúcnice či pľúcnych tepien embolom. Embolus je najčastejšie krvná zrazenina, ale môže to byť aj tukové tkanivo, plodová voda pri pôrode, vzduch pri potápaní alebo cudzie teleso. Je náročné stanoviť diagnózu pľúcnej embólie, keďže sa podobné príznaky vyskytujú aj u iných ochorení.

Krvný obeh v pľúcach

Neokysličená krv z celého tela je privádzaná hornou a dolnou dutou žilou do pravej srdcovej predsiene, z tej do pravej srdcovej komory a odtiaľ je pľúcnou tepnou odvádzaná do pľúc. Tam sa tepna delí na menšie tepny, tepničky a vlásočnice. Vo vlásočniciach dochádza k prestupu oxidu uhličitého, ktorý vzniká v tkanivách, do pľúcnych mechúrikov a naopak k prestupu kyslíka, prítomného vo vdychovanom vzduchu, do krvi. Krv z vlásočníc tečie do pľúcnych žíl a tie privádzajú okysličenú krv do ľavej srdcovej predsiene, z ktorej tečie krv do ľavej srdcovej komory a cez najväčšiu tepnu, aortu, je táto krv rozvádzaná do celého tela.

Príznaky pľúcnej embólie

Príznaky pľúcnej embólie nemusia byť vždy vyjadrené z dôvodu malých rozmerov zrazenín, potom hovoríme o tzv. klinicky nemej pľúcnej embólii. Ak však vyjadrené sú, potom záleží na rozsahu embólie. Pri pľúcnej embólii dochádza k vzostupu pľúcneho tlaku vďaka blokáde krvného riečiska. To sa odrazí na práci pravej srdcovej komory a predsiene, ktoré akútne zlyhávajú. Základnými príznakmi pľúcnej embólie sú dýchavičnosť a s ňou aj zrýchlené dýchanie, cyanóza, teda zmodranie prstov a pier, bolesť na hrudníku, zrýchlená srdcová činnosť, pokles krvného tlaku až strata vedomia a niekedy sa môže objaviť aj kašeľ s vykašliavaním krvi.

Príčina vzniku pľúcnej embólie

V 85% prípadov je zdrojom pľúcnej embólie trombóza v hlbokých žilách dolných končatín. Jedná sa o krvnú zrazeninu, ktorá sa z žilovej steny uvoľní a prúdom krvi je unášaná do pľúcneho cievneho riečiska. Často sa ale zdroj vôbec nenájde. Pri vzniku trombózy sa uplatňujú faktory ako poškodenie cievnej steny, zvýšený sklon k zrážanlivosti krvi a spomalenie toku krvi v žilách. Je známych niekoľko rizikových faktorov, pri ktorých vzniká v žilách zrazenina. Okrem vrodených porúch krvnej zrážanlivosti sú to operácie a iné chirurgické výkony, najmä u osôb nad 40 rokov, ďalej poranenia dolných končatín a panvy, imobilní pacienti, zhubné nádory, srdcové zlyhanie, obezita, prítomnosť kŕčových žíl, hormonálnej antikoncepcie, tehotenstvo, cievna mozgová príhoda, trombóza či pľúcna embólia u rodinných príslušníkov a dlhé cesty dopravnými prostriedkami.

Diagnostika pľúcnej embólie

Stanovenie diagnózy nie je jednoduché, pretože sa rovnaké príznaky vyskytujú u veľkej škály ďalších ochorení. Napriek tomu sa vychádza z klinických príznakov a z laboratórnych testov, kde pátrame hlavne po poruchách zrážanlivosti krvi. Ďalej sú pre stanovenie diagnózy dôležité zobrazovacie metódy, ako elektrokardiografia (EKG), röntgen hrudníka a CT. Elektrokardiografia je metóda snímajúca elektrickú aktivitu srdcového svalu a v prípade pľúcnej embólie sa na zázname objavia známky preťaženia pravej komory srdca z dôvodu upchatia pľúcnice, tepny z nej vychádzajúcej. K potvrdeniu prítomnosti trombu v žile je možné využiť ultrazvuk. Zásadnou metódou pre potvrdenie pľúcnej embólie je CT, čiže počítačová tomografia. Jedná sa o modernú zobrazovaciu metódu, ktorá pomocou röntgenových lúčov vytvára veľmi detailný obraz ľudského tela.

Liečba a prevencia pľúcnej embólie

Prevencia pľúcnej embólie spočíva prevažne v boji proti trombóze hlbokých žíl dolných končatín. Je to závažné ochorenie a prejavuje sa bolesťami končatín, opuchmi a zmenou farby kože. V takýchto prípadoch je nutné navštíviť lekára. V rámci liečby sa podávajú tzv. antikoagulanciá, teda lieky proti zrážaniu krvi. Tie sú najprv podávané do žily, napr. Heparín, potom sa prechádza na formu tabliet, napr. Warfarín. Doba užívania liekov závisí od stavu pacienta, často však býva doživotná. Takýto pacient musí pravidelne dochádzať na krvné odbery zamerané na testy zrážanlivosti krvi. V rámci prevencie sa vykonávajú bandáže dolných končatín pri operáciách, následne skorá rehabilitácia a čo najrýchlejšie opustenie lôžka. U rizikových žien je nutné zvážiť užívanie hormonálnej antikoncepcie. Sú to ženy, ktoré trpia vrodenými poruchami krvnej zrážanlivosti a ženy, u ktorých sa v príbuzenstve vyskytla trombóza žíl. U ostatných rizikových pacientov sa v určitých prípadoch musia podávať antikoagulačné lieky. V prípadoch, ktoré ohrozujú pacienta na živote, sa pristupuje k tzv. trombolytickej liečbe, kedy použité liečivá rozpustia už vytvorenú zrazeninu. Nevýhodou týchto liečiv je riziko krvácania, vrátane krvácania do mozgu. Preto sa k tejto liečbe pristupuje len v ťažších prípadoch. Výnimočne možno pristúpiť k chirurgickému odstráneniu krvnej zrazeniny z cievy. To sa využíva zriedkavo, napríklad pri nemožnosti použitia trombolytickej liečby, pre riziko krvácania alebo u pacientov v kritickom stave.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email