Opar

8.4.2012 , Jakub Šulta

4-opar.jpg - kopie
4-opar.jpg - kopie
Opar je bežná choroba, ktorú poznáme snáď všetci. Málokto si ale pod pojmom opar predstaví niečo viac ako bežný opar pery alebo napríklad pásový opar. Početná skupina herpetických vírusov však môže spôsobiť rad ďalších viac či menej závažných chorôb. Čo sa teda za výrazom opar skrýva?

Opar

Opar, odborne herpes je infekčné ochorenie kože a slizníc, ktoré patrí k celosvetovo najrozšírenejším infekciám, postihujúcim ľudí všetkých vekových kategórií, bez rozdielu pohlavia alebo rasy. Opary sú spôsobené herpetickými vírusmi, ktoré pri aktivácii vytvárajú na koži nevzhľadné, pľuzgierovité ochorenie, ktorý býva sprevádzané silnou bolestivosťou. Hoci je skupina herpetických vírusov početná, obsahuje osem vírusov spôsobujúcich mnohokrát úplne rozličné ochorenia, bližšie si popíšeme len niektoré z nich. Pôvodcom toho verejnosti dobre známeho oparu je vírus herpes simplex, ktorý sa vyskytuje v dvoch variantoch HSV I a HSV II. HSV I čiže herpes simplex vírus 1. typu je zodpovedný prevažne za vznik oparu na perách. Druhý typ vírusu spôsobuje infekcie v oblasti genitálií a konečníka, ktoré označujeme ako genitálny herpes. Do skupiny ľudských herpetických vírusov patrí tiež varicella zoster vírus spôsobujúci pásový opar.

Herpetické (oparové) vírusy

  • Herpes simplex vírus 1. typu (HSV I) je pôvodcom oparu pery ale môže byť nájdený aj v iných lokalizáciách.
  • Herpes simplex vírus 2. typu (HSV II) je pôvodcom genitálneho oparu a rovnako ako HSV I sa môže vyskytovať aj na iných častiach tela. Vírus spôsobujúci opar pery je s pôvodcom oparu genitálií veľmi podobný.
  • Varicella zoster vírus (VZV) je charakteristický priebehom prvej a druhej nákazy. Ak sa nakazíte prvýkrát, budete mať ovčie kiahne, pri ďalšom stretnutí s ním dostanete pásový opar.
  • Epstein - Barrovej vírus (EBV) je všadeprítomný a veľká časť infekcií prebieha v detstve bez príznakov. K ochoreniam spojeným s EBV patrí najmä infekčná mononukleóza a nádorové ochorenia, ako je Burkittov lymfóm, nasofaryengeálny karcinóm (osobitný nádor nosohltanu) alebo Hodgkinov lymfóm, nádorové ochorenie lymfatického systému. Infekcia postihuje častejšie osoby so zníženou odolnosťou a chronickou únavou. Podľa niektorých teórií EBV spôsobuje, či skôr sprevádza tzv. syndróm chronickej únavy.
  • Cytomegalovírus (CMV) spôsobuje mononukleózu. Závažné sú infekcie imunosupresívnych pacientov (stav zníženej imunitnej odolnosti v dôsledku liečby imunosupresívami) vrátane chorých s AIDS a osôb po transplantácii. Môže dôjsť k retinitíde, kolitíde, encefalitíde, pneumónii, ezofagitíde alebo cholecystitíde.
  • Roseolovirus je pôvodcom šiestej choroby, ktorá postihuje dojčatá a batoľatá. Prejavuje sa charakteristickými vyrážkami a horúčkou.
  • KSH vírus typicky postihuje pacientov s výrazne oslabenou imunitou (AIDS). Spôsobuje nádor kože nazývaný Kaposiho sarkóm.

Prenos oparu

Vírus oparu preniká do ľudského organizmu porušenou kožou alebo sliznicou. Pre samotný prenos je dôležitý priamy kontakt s infekčným ložiskom alebo prenos cez infikované telesné tekutiny ako napríklad slinami, vaginálnym sekrétom, ejakulátom, slzami alebo infikovanými predmetmi. Napríklad u infekčnej mononukleózy, nazývanej aj chorobou z bozkávania nedochádza k priamemu kontaktu s vírusom oparu, ten je prenesený práve slinami. Nebezpečnou situáciou je stav, keď je vírus prenesený tzv. transplacentárne čiže z matky na plod. U detí môžu mať oparové infekcie veľmi vážne komplikácie. Vírus oparu je v ľudskej populácii veľmi rozšírený a podľa odhadov je nakazených až 90% ľudí. Z tohto dôvodu dochádza k infekcii HSV I spôsobujúceho opar pery najčastejšie v prvých rokoch života od rodičov či príbuzných. Genitálny opar, je viazaný na sexuálny život, a preto k prenosu dochádza v období puberty.

Priebeh oparových infekcií

Vznik oparu či iných ochorení závisí na aktuálnom stave pacienta, predovšetkým na jeho imunite, hladine stresu či práve prebiehajúcich chorobách. Prvý kontakt s vírusom prebieha väčšinou nepozorovane, často bez vzniku chorobných príznakov. Po kontakte s vírusom, a to aj v prípade, keď nedošlo k prejavu choroby sa začnú tvoriť v organizme protilátky. Hlavnou úlohou protilátok je identifikovať a zneškodniť cudzie objekty (baktérie a vírusy) v tele. Bohužiaľ však nedokážu z infikovaného organizmu vírus úplne odstrániť. Preto osoba už raz vírusom oparu nakazená sa stáva po celú dobu života nosičom infekcie. Z miesta primárnej infekcie sa vírus dostáva nervovými vláknami do nervových uzlíkov pozdĺž miechy alebo v mozgu, kde vírus prežíva po celý život. Ak nastanú vhodné podmienky ako oslabenie organizmu (napr. stresom, poranením, po pôsobení slnka, pri chrípke alebo inom zápale v organizme) vycestuje pozdĺž nervu do príslušnej časti kože alebo sliznice. Tu potom spôsobí bolestivé pľuzgierovité ochorenie.

Príznaky oparu

Bežný opar pery či genitálií je pľuzgierovité ochorenie, ktoré sa objavuje na koži alebo sliznici. Má podobu drobných vriedkov naplnených tekutinou, ktoré praskajú a zasychajú v chrasty. Po inkubačnej dobe (2-6 dní) a po pôsobení spomínaných provokačných faktorov vzniká v postihnutom mieste pocit napätia, svrbenie alebo pálenie, niekedy aj bolesť. Následne vznikne začervenanie s opuchom. Na takto zmenenej koži alebo sliznici sa vytvoria drobné napnuté pľuzgieriky veľkosti špendlíkovej hlavičky. Po ich prasknutí vznikajú drobné erózie alebo dôjde k zaschnutiu a vzniku chrasty, ktoré po niekoľkých dňoch odpadnú. Ochorenie častokrát po 10-14 dňoch ustúpi. Oparové infekcie však môžu prebiehať aj dramaticky, obzvlášť u prvej infekcie môžu byť príznaky masívnejšie a rozsiahlejšie. Ložisko môže postihovať aj celú peru alebo dutinu ústnu a to masívnejším opuchom a výsevom pľuzgierikov so súčasným zdurením lymfatických uzlín, niekedy aj s celkovou alteráciou organizmu.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email