Nádor obličiek

18.3.2012 , Josef Prokeš

nador-ledvin-rakovina-ledvin.jpg - kopie
nador-ledvin-rakovina-ledvin.jpg - kopie
Nádor obličiek, inak povedané rakovina obličiek v slovenskej populácii, je nanešťastie radená medzi prvé priečky nádorov v Európe. Najčastejším nádorom obličiek je nádor zvaný adenokarcinóm. Ten tvorí až 85% všetkých nádorov obličiek u dospelých jedincov, a to najmä okolo 60 roku veku. Liečba tohto nádoru je najmä chirurgická, pričom sa odstraňuje nádor alebo až celá oblička.

Nádor obličiek

Slovenská republika sa výskytom nádorov obličiek bohužiaľ radí medzi popredné miesta v sledovaných krajinách Európy. Výskyt nových ochorení naďalej stúpa a to ako u žien, tak u mužov. Na Slovensku treba každoročne počítať približne so 600 novými karcinómami obličiek. Okrem vzácnych dedičných foriem, zostáva príčina vzniku tohto ochorenia nejasná. Udáva sa však 1,5 až 2,5-krát vyšší výskyt nádorov obličiek u fajčiarov.

Nádory obličiek všeobecne rozdeľujeme na benígne (nezhubné) a malígne (zhubné). Benígne nádory sú často neagresívne, dobre operovateľné, nemajú tendenciu sa rozrastať do okolia a vytvárať metastázy. Hlavným zástupcom benígnych nádorov obličiek je angiomyolipom (Angio = cievy, myo = svalové bunky, lipom = nádor z tukového tkaniva), ktorý sa chová väčšinou benígne, len veľmi zriedkavo nájdeme malígnu formu tohto nádoru.

Malígne nádory sú naopak agresívne, často prerastajúce do okolia a preto je hranica chirurgického výkonu ťažko určiteľná. Ďalej môžu vytvárať metastázy čiže druhotné ložiská nádoru v organizme. Najčastejším zástupcom malígnych nádorov obličiek sú karcinómy.

Najčastejším nádorom obličiek je adenokarcinóm

Najčastejším typom nádoru obličiek je adenokarcinóm, niekedy nazývaný Grawitzov nádor. Tvorí 85% všetkých nádorov obličiek s vrcholom výskytu okolo 60 roku veku. Adenokarcinóm je zhubný nádor, ktorý je považovaný za extrémne nebezpečný, pretože rastie nepozorovane a častokrát úplne bez príznakov. Bohužiaľ, rýchlo metastázuje do pľúc, kostí a mozgu, čo sa prejavuje predovšetkým u kostných metastáz silnými a nepríjemnými bolesťami postihnutých kostí. Naopak u detí je najčastejší Wilmsov tumor. Prognóza u Wilmsovho tumoru je však oproti adenokarcinómu veľmi dobrá. U nádorov lokalizovaných vo vnútri obličky, prežíva 90% detí. Ak je nádor obojstranný alebo rozšírený aj mimo obličku prežíva 60% detí.

Príznaky nádoru obličiek

Celkové príznaky nádorového bujnenia sa začínajú rozvíjať pozvoľna a zahŕňajú predovšetkým zvýšené teploty až horúčky nejasného pôvodu, nočné potenie, chronickú únavu bez jasnej príčiny, náhly úbytok na váhe a nechutenstvo. Príznaky spojené s močovým ústrojenstvom sú často spôsobené nádorom, ale môžu mať aj inú príčinu vzniku (napr. infekciu alebo úraz). Patrí medzi ne hematúria t.j. prítomnosť krvi v moči, doplnená bolesťou v bedrovej oblasti a nakoniec hmatateľným nádorom. Ten je však už známkou pokročilého ochorenia, kedy pacient nevenoval dostatočnú pozornosť vyššie uvedeným príznakom a neprišiel k lekárovi skôr.

Vyšetrenie pri podozrení na nádor obličiek

Pri návšteve u lekára je pacient podrobený starostlivému rozhovoru so zameraním najmä na rizikové faktory, výskyt nádorových ochorení v rodine a prítomnosť príznakov zodpovedajúcich nádoru. Potom je podrobne vyšetrený a to najprv pohmatom, kedy je možné často nahmatať nádorové tkanivo cez brušnú stenu, potom je odoslaný na ultrazvukové vyšetrenie dutiny brušnej, pri ktorom sa dajú nájsť aj prípadné pečeňové metastázy. Všetci pacienti prejdú aj CT vyšetrením, aby bolo možné určiť presné umiestnenie nádoru obličiek a jeho vzťah k okolitým orgánom. Ak žiadna z predchádzajúcich metód nepreukáže s určitosťou nádor obličiek, používa sa tzv. punkcia ľadviny, kedy lekár napichne malý kúsok obličkového tkaniva a preskúma ho pod mikroskopom.

Liečba nádorov obličiek

Základom liečby nádorov obličiek je liečba chirurgická a to buď radikálna (odstránenie celej obličky) alebo konzervatívna, ktorá ponechá časť funkčného orgánu na mieste. Po radikálnej operácii dochádza k návratu choroby asi u 20-30% pacientov. Čím dlhšie je chorý bez prejavov nádoru, tým je lepšia prognóza. Ďalšou možnosťou liečby je chemoterapia. Chemoterapia je liečba chorôb chemickými látkami. Najčastejšie sa používa v zmysle liečby nádorov cytostatikami, ktoré tlmia rast buniek a ničia nádorové bunky. Bohužiaľ adenokarcinóm je málo citlivý na chemoterapiu a preto sa podáva len málo. Ožarovacia terapia je taktiež málo účinná, pretože nádorové bunky sú odolné aj voči žiareniu. Po operácii sú chorí sledovaní tak, aby bolo možné včas zachytiť prípadné nové metastázy a vyoperovať ich. Kontroluje sa aj druhá oblička, či sa v nej nevyskytol nádor a či je jej funkcia dostatočná pre odstraňovanie škodlivých látok. Veľký pozor sa dáva na prípadné infekčné choroby tejto zostávajúcej obličky, ktoré môžu poškodiť jej funkčnosť a ponechať pacienta na dialyzačnej liečbe.

Riziká nádorov obličiek

Rizikové faktory karcinómu obličiek sú predovšetkým fajčenie, obezita, kontakt s ropnými produktmi, azbestom alebo ťažkými kovmi. Ak ste teda vo veku okolo 60 rokov, ste vystavený rizikovým faktorom alebo sa u vás vyskytli príznaky podobné tu uvedeným, navštívte čo najskôr svojho praktického lekára, aby bol prípadný nádor zachytený včas a zvýšila sa tak pravdepodobnosť vyliečenia.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email