Mononukleóza

8.8.2012 , Jiří Dyntr

mononukleoza.jpg - kopie
mononukleoza.jpg - kopie
Mononukleóza je pomerne závažné ochorenie, často býva kvôli svojim príznakom spočiatku zamieňaná s infekčnou angínou. Mononukleóza je diagnostikovaná pomocou krvných testov a výteru z krku. Medzi hlavné príznaky mononukleózy patrí zdurenie uzlín, bolesť v hrdle, únava a celkové oslabenie organizmu. Väčšina ochorení mononukleózou má však mierny priebeh a nie je preto nutná hospitalizácia, stačí len pokoj na lôžku a obmedzenie aktivít.

Mononukleóza

Infekčná mononukleóza, niekedy tiež nazývaná "choroba z bozkávania" je pomerne závažné ochorenie, ktoré pre pacientov prináša mnoho rizík. Jej pôvodcom je vírus Epstein-Barrovej alebo cytomegalovírus, ktoré patria do rovnakej skupiny herpetických vírusov ako vyvolávateľ oparu pery, ovčích kiahní alebo genitálneho oparu. Vďaka podobným prejavom s angínou a niektorými ďalšími chorobami je niekedy ťažké ju odhaliť, pre zvolenie správnej liečby je to však nevyhnutné. Preto býva mononukleóza často diagnostikovaná až v momente, keď neúčinkujú antibiotiká. Tie sa používajú na liečbu bakteriálnych, nie vírusových chorôb a ich dlhodobé užívanie môže narušiť obranyschopnosť chorého i v boji s mononukleózou.

Prenos mononukleózy

Pôvodca mononukleózy, vírus Epstein-Barrovej, je v ľudskej populácii veľmi rozšírený a odhaduje sa, že infikovaných je takmer 95% populácie. Choroba sa prenáša prostredníctvom slín, najčastejšie pri bozkávaní alebo cez infikované predmety. Či sa choroba prejaví záleží predovšetkým na aktuálnom stave organizmu. Ako každé ochorenie aj mononukleóza ohrozuje viac jedinca s oslabenou obranyschopnosťou, vystaveného stresu, chronicky unaveného alebo prekonávajúceho iné ochorenia. Väčšinou postihuje deti a mladistvých. U dospelých jedincov nie je ochorenie vylúčené, máva však ťažší priebeh.

Príznaky mononukleózy

Jedným z prvých prejavov mononukleózy je dlhodobá nadmerná únava, ktorá sa niekedy označuje ako tzv. únavový syndróm. Obvykle sa tiež objaví horúčka a bolesti v hrdle. Rovnako ako pri angíne majú krčné mandle na svojom povrchu belavý povlak, typické sú tiež problémy s prehĺtaním a obojstranné zdurenie predných i zadných krčných uzlín. Počas prebiehajúcej mononukleózy sa pacient zvyčajne výrazne potí, má zimnicu a nezriedka sa objavujú aj bolesti hlavy a svalov. Chorý pociťuje dlhodobú únavu a vyčerpanie organizmu, ktoré môže trvať aj niekoľko týždňov. Má zvýšenú teplotu až horúčky (bežne okolo 39°C). Ďalším typickým príznakom mononukleózy, ktorý sa však nemusí vyskytovať u všetkých pacientov je zväčšenie pečene, prejavujúce sa pocitom tlaku pod pravým rebrom. Podobne môže byť zväčšená aj slezina a tlak je potom vnímaný na ľavej strane trupu. Po odznení príznakov vírus pretrváva v krvi, ale vytvára sa veľké množstvo protilátok, vzniká celoživotná imunita a mononukleóza už znova neprepuká. Iba v prípade výrazného oslabenia imunitného systému by mohlo dôjsť k opätovnej aktivácii vírusu, prejavy choroby potom ale majú oveľa menšiu intenzitu ako prvýkrát. Medzi hlavné komplikácie mononukleózy patrí poškodenie pečene, ktoré môže významne znížiť jej funkciu a niekedy prechádza v žltačku. Ďalej môže dôjsť k útlaku dýchacích ciest zväčšenými krčnými uzlinami a ťažkostiam s dýchaním alebo k zápalu mozgových blán.

Liečba mononukleózy

Najrizikovejšou skupinou pre nákazu infekčnou mononukleózou sú deti a mladiství a ďalej všetci pacienti s oslabenou imunitou. Nebezpečné je tiež promiskuitné správanie a bozkávanie sa s cudzími osobami. Pri podozrení na mononukleózu sa vykonávajú krvné testy, v ktorých sa hodnotia počty krviniek a stav funkcie pečene. Ďalej je vhodné vykonať výter z hrdla, okrem iného aj kvôli vylúčeniu oveľa častejšej bakteriálnej angíny. Liečba mononukleózy prebieha zvyčajne v domácom prostredí, iba v závažných prípadoch je nutná hospitalizácia pacienta v nemocnici. Pretože sa nejedná o bakteriálne ochorenie, nie sú pacientom podávané antibiotiká. Chorý iba dochádza pravidelne na infekčné oddelenie a dodržiava domáci liečebný režim. Veľmi dôležitý je pokoj na lôžku s obmedzením fyzickej aktivity a špeciálna diéta s obmedzením živočíšnych tukov a naopak dostatočným množstvom uhľohydrátov. Vhodné sú ľahké, dobre stráviteľné pokrmy a pre obnovu funkcie pečene sa pacientom odporúča piť bylinkové čaje. Ďalej je nutné tlmiť sprievodné príznaky, predovšetkým znižovať horúčku a v prípade potreby používať doplnky stravy pre zníženie únavy. Veľmi dôležitou súčasťou liečebného režimu, ktorý platí aj pre obdobie približne 6 mesiacov po vyliečení, je obmedzenie kontaktných športov a rizikových pohybových aktivít. Zväčšená pečeň a slezina totiž tesnejšie priliehajú na kostru a sú oveľa náchylnejšie na prasknutie.

Rekonvalescencia mononukleózy

Aj keď pri infekčnej mononukleóze môžu nastať mnohé komplikácie, pri dodržiavaní liečebného režimu a zodpovednom prístupe k svojmu zdraviu, je priebeh tejto choroby obvykle mierny. Aj tak je však nutné držať sa predpísaných postupov, aby diéta a iné opatrenia nezaťažovali pacientov dlhšie, než je nutné. Zmeny v krvnom obraze sa upravia po 3 mesiacoch, to však neznamená že chorý môže začať aktívne žiť. Ešte niekoľko týždňov po vyliečení musí dodržiavať režimové opatrenia nastavené lekárom. Predovšetkým by sa mal vyhnúť možnosti nakazenia sa alebo prechladnutia, ďalej by sa nemal fyzicky zaťažovať. Nedodržanie režimu môže viesť k reaktivácii mononukleózy s oveľa vážnejším priebehom.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email