Krvinky

7.4.2012 , Kamila Burdová

krvinky.jpg - kopie
krvinky.jpg - kopie
Krvinky sú krvné bunky unášané krvnou plazmou. Červené krvinky, erytrocyty, sú zodpovedné za transport kyslíku a oxidu uhličitého. Biele krvinky, leukocyty, sú podstatou fungovania imunitného systému. Posledným druhom krviniek sú trombocyty, teda krvné doštičky, zodpovedné za zrážanie krvi.

Krvinky

Krvinky sú bunky vyskytujúce sa v krvi. Krv je tvorená tekutou krvnou plazmou a krvnými bunkami, teda červenými, bielymi krvinkami a krvnými doštičkami. Krvinky vznikajú v kostnej dreni, odkiaľ sa vyplavujú do krvi a priebežne sa obmieňajú. Majú svoje nezastupiteľné povinnosti a poruchy tvorby či funkcie krviniek sa prejavujú závažnými stavmi, veľakrát ohrozením života. Našťastie mnohé z nich dokážeme liečiť.

Erytrocyty

Erytrocyty sú červené krvinky, teda červené krvné bunky. Vznikajú v kostnej dreni, cirkulujú s krvou a majú na svedomí jej červenú farbu. Červené krvinky na svojom povrchu nesú špeciálne znaky, podľa ktorých sa určujú krvné skupiny. V tele máme zhruba 25 biliónov erytrocytov. Neustále sa obnovujú, staré zanikajú a nové vznikajú. Život erytrocytu trvá 120 dní. Červené krvinky vznikajú v kostnej dreni rovnako ako biele krvinky a krvné doštičky. Po narodení sa erytrocyty tvoria vo všetkých kostiach, ale postupne s vekom sa aktívna červená kostná dreň mení na neaktívnu tukovú dreň, ktorá nič neprodukuje a v dospelosti preto tvorí krvné bunky iba hrudná kosť a stavce.

Vznik erytrocytov

Vznik a vývoj erytrocytov sa nazýva erytropoéza. Erytrocyty vznikajú v červenej kostnej dreni zo základnej kmeňovej bunky. Kmeňové bunky sa delia a tvoria základ pre ďalších predchodcov červených krviniek, ktoré postupne dozrievajú a vzniká nový, mladý, nezrelý erytrocyt, ktorý sa nazýva retikulocyt. Retikulocity sa vyplavujú do krvi a tam dozrejú behom 2 dní. Vznik nových erytrocytov riadi erytropoetín, teda rastový faktor, ktorý produkujú obličky podľa množstva kyslíku v krvi. Pre zdravý vznik a vývoj erytrocytov je dôležité železo, pretože patrí do hemoglobínu, následne potom vitamín B12, kyselina listová a vitamín C. Vitamín B12 a kyselina listová sú nevyhnutné pre správne delenie buniek v kostnej dreni.

Funkcia erytrocytov

Funkcia erytrocytov spočíva v ich cirkulácii krvou medzi pľúcami a bunkami všetkých tkanív tela. Bunkám prinášajú erytrocyty kyslík a miesto neho si berú oxid uhličitý, ktorý bunky produkujú ako odpad a transportujú ho do pľúc, kde sa vydýcha z tela von. Zrelé erytrocyty sú bezjadrové bunky a obsahujú veľmi dôležité červené krvné farbivo, tzv. hemoglobín, ktorý dáva krvi červenú farbu. Práve na hemoglobín sa viaže kyslík alebo oxid uhličitý. Erytrocyt je pružný, a preto sa môže rôzne deformovať, aby sa dostal aj do najužších ciev. Postupne však pružnosť stráca a je náchylnejší k poškodeniu v obehu, až sa nakoniec rozpadne v slezine. Preto je slezina nazývaná „pohrebiskom erytrocytov". Časti krviniek sa recyklujú a vytvoria základ pre ďalšie krvné bunky. Ľudské telo si takto šetrí svoj stavebný materiál.

Zmeny počtu erytrocytov

Existujú rôzne stavy, pri ktorých sa mení množstvo erytrocytov oproti normálnemu stavu. Počet erytrocytov sa buď zvyšuje a tento stav sa potom nazýva polyglobúlia. Rovnako môže počet erytrocytov v krvi klesať a potom hovoríme o anémii, slovensky chudokrvnosti.

Zvýšený počet erytrocytov

Vyšší počet erytrocytov sa objaví ako reakcia na nedostatok kyslíku v krvi. Hladinu kyslíku monitorujú obličky, ktoré pri poklese začnú tvoriť viac hormónu erytropoetínu, ktorý stimuluje tvorbu červených krviniek v kostnej dreni. Do obehu sa tak vyplaví väčšie množstvo erytrocytov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ku zvýšenej produkcii erytrocytov môže dôjsť aj fyziologicky, napríklad vo vyšších nadmorských výškach, kde je menší obsah kyslíku vo vzduchu. V takom prípade sa teda jedná o jednoduchú adaptačnú reakciu organizmu. Príčina zvýšenia počtu červených krviniek však môže spočívať tiež v krvnom ochorení, tzv. primárnej polycytémii, kedy sa v kostnej dreni nadmerne množia krvné bunky.

Znížený počet erytrocytov

Častejším problémom je znížený počet erytrocytov, ktorý vedie k rozvoju anémie, teda chudokrvnosti. Jedná sa o stav, kedy je erytrocytov a hemoglobínu nedostatok, a preto bunkám chýba kyslík. Príčinou tohto stavu je nedostatok železa, kyseliny listovej, erytropoetínu alebo sa môže jednať o ochorenie kostnej drene a kmeňových krvných buniek. Ďalšími dôvodmi sú zvýšené straty pri krvácaní a nadmerný rozpad erytrocytov. Krvinky sa rozpadajú rovnako pri vrodených poruchách samotnej štruktúry erytrocytu, pri infekciách, otravách alebo po niektorých liekoch.

Rizikové faktory a prejavy zmeny počtu erytrocytov

Rizikové faktory chorobnej krvotvorby sú nedostatok železa, kyseliny listovej a vitamínu B12 v strave a ďalej choroby obličiek, pri ktorých klesá produkcia erytropoetínu. Kostnú dreň môžu poškodiť tiež chemické látky, toxické zmesi, lieky, ionizujúce žiarenie alebo vírusové infekcie. Poškodená krvotvorba s nedostatkom erytrocytov v obehu sa prejaví aj na vzhľade človeka, ktorý je bledý, rýchlejšie sa unaví a zadýchava sa. Je to preto, že bunkám chýba kyslík a volajú o pomoc, čím naštartujú reakciu celého tela. Polyglobúlia, zvýšený počet erytrocytov v obehu, vedie ku zhoršeniu prúdenia krvi v obehu. To vedie k možnosti upchania ciev, krvinky sa hromadia a nemôžu sa dostať na miesto. Hlavnými príznakmi sú bolesti hlavy, závrate, pískanie v ušiach a opäť únava, pretože krv nedodáva dostatok kyslíku.

Erytrocyty a strava

Opatrením proti ochoreniu červených krviniek, ktoré môžeme ovplyvniť, je strava bohatá na vitamíny a minerály. Kyselina listová je bohato obsiahnutá v listovej zelenine, napr. špenáte, brokolici či ružičkovom keli, ďalej v pečeni a kvasniciach. Vitamín B12 prijímame s živočíšnymi produktmi v mlieku, vajciach, syre a v mäse. Jeho nedostatok môže trápiť osoby, ktoré živočíšne produkty odmietajú. Železo sa vyskytuje v strukovinách, v listovej zelenine a vnútornostiach. Vyšší príjem vitamínov a minerálov je vhodný v tehotenstve. Ako prevencia chorôb krvi je potrebné sa vyhýbať jedovatým chemikáliám a ionizačnému žiareniu. Je tiež dôležité dôsledné liečenie infekcií a všetkých ďalších chorôb, pretože sa červené krvinky pohybujú po celom tele a akákoľvek choroba ich môže ovplyvňovať. Erytrocyty majú zásadnú úlohu vo fungovaní organizmu a nie je možné ich problémy ignorovať.

Leukocyty - biele krvinky

Leukocyty sú biele krvinky, ktoré sú súčasťou imunitného systému. Ten kontroluje prienik mikroorganizmov a cudzích častíc do tela a bojuje proti infekciám. Leukocyty vznikajú v kostnej dreni a vyplavujú sa do krvi, odkiaľ sa dostávajú do tkanív medzi bunky. Sú nevyhnutnou súčasťou krvi a v prípade ohrozenia zdravia sa menia na výborne organizovanú armádu bojujúcu silnými a účinnými zbraňami. Bojujú s vyvolávateľmi infekcií ako sú vírusy, baktérie, plesne aj paraziti, ďalej s nádorovými bunkami a odstraňujú vzniknuté nečistoty a všetky telu cudzie častice.

Druhy leukocytov

Leukocyty sú nevyhnutnou súčasťou ľudského organizmu, bez ktorých by sa telo nedokázalo brániť proti cudzorodým časticiam a vplyvom. Rozlišujeme niekoľko druhov leukocytov: monocyty, neutrofily, eosinofily, bazofily, lymfocyty. Delia sa podľa funkcie a majú tiež odlišný obraz pod mikroskopom.

Leukocyty - monocyty

Monocyty sú bunky, ktoré sa vyvíjajú v kostnej dreni a vyplavujú sa do krvi. Tu cirkulujú niekoľko dní a potom prestupujú do tkanív medzi bunky, kde sa im hovorí makrofágy. Funkciou makrofágou je v podstate strážiť, či sa kdekoľvek v tele neobjaví cudzorodý materiál, mikróby a nečistoty. Dokážu ich rozpoznať a pohltiť, čím ich zneškodnia. Monocyty sú schopné vystaviť časti pohltených organizmov na svojom povrchu a tým dajú správu ostatným leukocytom, že objavili nepriateľa. Na ďalšej reakcii sa potom podieľajú všetky zložky imunitného systému. Monocyty tvoria v krvi 2 – 8% bielych krviniek.

Leukocyty - lymfocyty

Zásadnú úlohu v koordinácii všetkých zložiek imunitného systému a komunikáciu medzi leukocytmi sprostredkovávajú lymfocyty. Tvoria 25 – 30% leukocytov v krvi u dospelého človeka. Lymfocyty sú špeciálne vycvičené bunky na niekoľko úloh a podľa toho sa delia na lymfocyty typu T a lymfocyty typu B. Sú špecializovanou obranou tela, to znamená, že sa učia rozpoznávať telu cudzie častice, aby ho dokázali správne identifikovať a účinne zakročiť. T lymfocyty majú na starosti koordináciu všetkých zložiek imunitnej odpovedi a komunikáciu medzi nimi, aby reakcia bola dostatočne silná, ale zároveň dávajú pozor, aby nebola prehnaná a nepoškodzovala zbytočne vlastné telo. Dokážu tiež porušiť stenu cudzej bunky a tým ju zničiť. Ako „cudzie" sú vnímané bunky napadnuté vírusmi, nádorové bunky aj bunky mikroorganizmov. B lymfocyty, ako jediné, dokážu tvoriť protilátky proti konkrétnym choroboplodným zárodkom. Obidva typy lymfocytov si dokážu zapamätať, akými zbraňami bojovali s určitým nepriateľom a pokiaľ sa v tele objaví opäť, je ich reakcia je rýchlejšia a účinnejšia. Lymfocyty kolujú v krvi aj v dobách mieru, ale pri stave ohrozenia sa množia a zvyšujú niekoľkokrát svoj počet, hlavne u vírusových infekcií.

Leukocyty - neutrofily

Neutrofily, teda neutrofilné granulocyty, sú druhom leukocytov, ktoré účinne bojujú s baktériami. Neutrofily sú v krvi najpočetnejším druhom zo všetkých leukocytov, keď tvoria 60 – 70% všetkých bielych krviniek. Sú schopné pohlcovať a ničiť baktérie, pretože vo vnútri bunky vlastnia tzv. granula, ktoré obsahujú agresívne enzýmy na zlikvidovanie všetkých pohltených častíc. Neutrofily majú krátky život, v obehu sa vyskytujú iba 6 až 7 hodín, potom sa presunú do tkanív, kde žijú 1 až 4 dni. Po uplynutí tejto doby sa rozpadnú, sú makrofágy odstránené a vyplavia sa nové mladé bunky z kostnej drene.

Leukocyty - eozinofily a bazofily

Malo zastúpenými typmi leukocytov sú eozinofily a bazofily. Eozinofily tvoria 2 – 4% zo všetkých leukocytov. Majú vo vnútri veľké granula, ktoré sa dobre farbí eozinom, čo je červené farbivo používané na farbenie buniek pri prehliadaní pod mikroskopom. Eozinofily sa uplatňujú v boji proti parazitom a tiež pri alergiách. Bazofily sú bunky s granulami farbiacimi sa bázickými farbivami na farbenie buniek a tvoria len 1% leukocytov. Nie je presne objasnená ich funkcia, ale ich počet sa zvyšuje pri krvných a infekčných chorobách.

Leukocyty a zmeny ich počtu

Zmeny v počte leukocytov môžu byť spôsobené prebiehajúcou infekciou, zápalom alebo nádorom. Môžeme sa stretnúť so zvýšeným či zníženým počtom bielych krviniek.

Zvýšenie počtu leukocytov

Zvýšenie počtu leukocytov sa označuje ako leukocytóza, môžeme aj konkrétne hovoriť o zvýšení počtu určitého druhu leukocytov, napríklad lymfocytóza, neutrofilia, monocytóza, eozinofilia či bazofilia. To sa využíva pri zisťovaní pôvodu infekcie. Pokiaľ napríklad ide o bakteriálneho pôvodcu infekcie, raste počet neutrofilov a je potrebné podávať antibiotika. Ak je príčina ochorenia vírusová, raste počet lymfocytov a liečba sa bude uberať iným smerom. Ku zvýšeniu počtu leukocytov dochádza tiež pri leukémii, teda zhubnom krvnom ochorení.

Zníženie počtu leukocytov

Zníženie počtu leukocytov v krvi sa označuje ako leukopénia. Podľa druhu leukocytu analogicky rozlišujeme lymfopéniu, neutropéniu a monocytopéniu. Príčinou môže byť poškodená tvorba pri utlmení kostnej drene, zvýšená likvidácia leukocytov alebo produkcia nefunkčných leukocytov. Pri týchto stavoch je vysoká náchylnosť k infekciám, ktoré majú veľmi ťažký priebeh a môžu končiť smrťou. Veľmi často preberanou infekciou, ktorá postihuje T lymfocyty, je infekcia vírusom HIV. Vírus HIV spôsobuje chorobu AIDS. Napadá T lymfocyty, v ktorých sa množí, napadnuté bunky likviduje a útočí na ďalšie. Výsledkom je rozloženie imunitného systému, takže organizmus nedokáže bojovať s žiadnou infekciou a tá sa neskôr stáva príčinou smrti.

Leukocyty a prejavy ich ochorení

Rizikovými faktormi ochorení, týkajúcich sa leukocytov, sú samotné infekcie, s ktorými tieto bunky bojujú. Ďalej potom stavy, kedy sa poškodzuje kostná dreň alebo vyzrievanie buniek imunitného systému. Tieto stavy môžu byť vrodené alebo získané behom života. Porucha imunitného systému sa prejaví väčšou náchylnosťou k infekciám a ich ťažším priebehom. V závažných prípadoch môže tak aj obyčajná chrípka viesť ku smrti pacienta. Poruchy v práci leukocytov nastávajú tiež pri chorobách obličiek, pečene alebo zhubných ochoreniach a v súvislosti s ich liečbou. Pokiaľ sa bunky imunitného systému začnú obracať proti bunkám vlastného tela, vznikajú tzv. autoimunitné ochorenia.

Leukocyty a prevencia

Prevenciou vzniku porúch imunitného systému, ktoré môžeme ovplyvniť, je zdravá a vyvážená strava s dostatkom vitamínov a minerálov. Ďalej aktívny odpočinok, minimalizovať stres, dôsledne liečiť všetky infekcie a vyvarovať sa rizikovému správaniu, ktoré infekciám predchádza. Vhodné je vyhýbať sa tiež všetkým chemikáliám, toxickým látkam a žiareniu, ktoré poškodzujú kostnú dreň. Leukocyty sú súčasťou zložitého a veľmi dômyselne vymysleného obranného systému tela proti všetkému, čo by mu mohlo uškodiť. Majú v rukách nesmierne silné zbrane a vďaka ním odolávame denne útokom tisícov mikróbov, vírusov a iných patogénov a škodlivín. Sú výborne organizované, spolupracujú, ale zároveň musia byť regulované a pod dôslednou kontrolou. Každé vychýlenie z tejto rovnováhy znamená opačný účinok, než k akému boli stvorené a tým vznikajú závažné dôsledky na zdraví človeka.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email