Keloidné jazvy

8.4.2012 , Jiří Dyntr

keloidni-jizvy.jpg - kopie
keloidni-jizvy.jpg - kopie
Keloid je atypický druh jazvy líšiaci sa svojím vzhľadom i štruktúrou. Keloid je tvorený nadmerným množstvom kolagénových vlákien, ktoré vytvárajú hrbolovitú jazvu. Keloid málokedy spôsobuje zdravotné komplikácie, je teda predovšetkým estetickým problémom. Ako liečebné riešenie keloidov sa používajú kortikosteroidy alebo menej častá kryoterapia.

Keloidné jazvy

Keloidné jazva je označenie pre atypické hojenie rany, ktoré sa často výrazne líši od bežnej jazvy. Dochádza totiž k nadmernej tvorbe kolagénových vlákien, ktoré sú hlavným stavebným kameňom všetkých jaziev a vzniknutý defekt je potom na koži oveľa výraznejší a viac viditeľný. Aj napriek tomu, že sa jedná o pomerne nepríjemnú a nevzhľadnú záležitosť, len málokedy môže keloidné jazva pacientom spôsobiť zdravotné komplikácie. Väčší výskyt keloidov je pozorovaný u černochov alebo všeobecne u ľudí s tmavšou pleťou, ale aj niektorí príslušníci bielej a žltej rasy majú z rôznych dôvodov väčšiu dispozíciu k ich tvorbe. Sú to zvyčajne mladšie osoby, častejšie ženy ako muži a svoju úlohu hrá aj dedičnosť. Hoci keloidné jazvy občas spôsobujú ľuďom mnohé trápenia a môžu významne poškodiť ich normálny vzhľad, je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná o životu nebezpečnú chorobu. Nech už keloid vyzerá akokoľvek odpudivo, nie je v žiadnom prípade prenosný na iné osoby a všetky obavy z kontaktu s takto postihnutými ľuďmi sú úplne zbytočné.

Vznik keloidných jaziev

Najčastejšie vzniká keloidná jazva na hrudníku v okolí hrudnej kosti, okolo ramien a na šiji alebo na ušných lalôčikoch. Menej často sa potom vyskytuje na iných častiach tela. V mieste, kde bola koža poškodená, sa zvyčajne do troch až štyroch týždňov vytvorí neobvykle hrbolovitá jazva. Príčinou poranenia kože môžu byť najrôznejšie úrazy, uštipnutie hmyzom či injekčné vpichnutie. Nie je výnimkou, že sa jedná o pozostatok pľuzgierikov po akné, osýpkach alebo iných kožných chorobách. Na ušných lalôčikoch sa vytvára keloid obvykle v dierke pre náušnicu, obdobne sa potom objavuje v mieste prepichnutia kože pre piercing, napríklad v oblasti pupka.

Príznaky keloidných jaziev

Podľa typu rany, z ktorej keloidná jazva vzniká, môže mať rôznu veľkosť aj tvar, a to od približne guľatých ložísk, cez pruhy až po nepravidelne vyvýšené útvary. Tieto jazvy presahujú rozsah pôvodného poranenia. Spočiatku sú tieto jazvy zvyčajne sýto červené, ale časom postupne blednú, až nakoniec zostanú porcelánovo biele. Keloidné jazvy samy o sebe nepôsobia žiadne ťažkosti, môžu však byť sprevádzané svrbením, zvýšenou citlivosťou až bolesťou, ktorá môže narušovať spánok.

Komplikácie keloidných jaziev

Aj keď keloidné jazvy zvyčajne neprinášajú okrem nepekného vzhľadu žiadne nepríjemnosti, v niektorých prípadoch sa môžu aj u nich vyskytnúť nepríjemné komplikácie. Môže sa objaviť svrbenie alebo bolestivosť, inokedy je stav hojenia rany skomplikovaný krvácaním alebo zanesením infekcie. Nadmerná tvorba väzivových vlákien v keloidnej jazve môže navyše spôsobiť obmedzenie pohyblivosti kože. K tejto funkčnej poruche dochádza najmä v prípade, keď sa vyskytujú v okolí kĺbov. Táto komplikácia môže byť pri snahe o pohyb až bolestivá. Preto je dôležité keloidné jazvy liečiť alebo ešte lepšie - snažiť sa zabrániť ich vzniku.

Keloidné jazvy a ich liečba

V súčasnosti sú v liečbe keloidných jaziev najviac užívané kortikosteroidy, ktoré sa podávajú injekčne priamo do postihnutého miesta. Účinkom kortikosteroidov dôjde k zníženiu produkcie väziva, a tým sa nadmerný rast jazvy zastaví. Predtým sa tento druh liečby kombinoval s ožarovaním, ale pre veľké riziko vzniku rakoviny sa však od tejto liečebnej metódy upustilo. Ak je liečba kortikosteroidmi neúčinná, alebo k zlepšovaniu dochádza príliš pomaly, odporúča sa chirurgické odstránenie prebytočnej jazvy hmoty a starostlivosť o novú operačnú ranu. Tu je však riziko, že opäť vznikne keloidná jazva vzhľadom ku genetickej a rasovej predispozícii. V niektorých prípadoch je tiež možné využiť tzv. kryoterapiu, teda liečbu keloidných jaziev založenú na veľmi nízkej teplote. Veľkou nevýhodou tejto metódy je však to, že po jej použití dochádza k vyblednutiu kože, čo je nepríjemné predovšetkým pre jedincov s tmavou pleťou. Po začatí liečby keloidných jaziev je veľká šanca na výrazné zlepšenie stavu, čo prináša pacientom veľkú úľavu nielen fyzickú, ale aj psychickú.

Prevencia keloidných jaziev

Najlepšou prevenciou je snažiť sa zabrániť všetkým poraneniam kože, u niektorých jedincov sa totiž keloid môže vytvoriť aj po obyčajnom škrabnutí. Vhodné sú tzv. režimové opatrenia, pomocou ktorých sa snažíme zabrániť vzniku tejto nepeknej jazvy - keloidu. Ide o tlakovú masáž, kedy až desaťkrát denne stláčame tlakom našich prstov jazvu asi na pol minúty až do vyblednutia a potom prstami uvoľníme. Naopak by bolo kontraproduktívne masírovať krúživým pohybom, pretože by sa tak podporovala tvorba väzivového tkaniva a jazva ešte viac rástla. Na túto masáž existujú aj silikónové pomôcky, napríklad klipy na ušnice, rôzna elastická bielizeň či obväzy). Pokojnému hojeniu jazvy napomáha tiež jej premasťovanie. Pomôcť môžu tiež silikónové gély či oleje. Jazvy je zároveň potrebné chrániť pred mechanickým dráždením a UV žiarením.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email