Cievy

19.3.2012 , Danica Deretić

cevy.jpg - kopie
cevy.jpg - kopie
Cievy tvoria v tele uzavretý, navzájom komunikujúci systém napojený na srdce. Roznášajú telom krv a v nej obsiahnuté látky, plyny a miazgu. Cievy ako také majú rad funkcií, napríklad sa podieľajú na udržiavaní krvného tlaku. Cievy majú svoje špecifické vlastnosti, bez ktorých by neboli schopné plniť svoje funkcie. Týmito vlastnosťami je ich nezmáčavosť či nepriepustnosť vzhľadom k okoliu.

Cievy

Cievy môžeme prirovnať k systému trubíc, ktoré majú v našom tele za úlohu prepravovať krv a miazgu. Delíme ich na krvné cievy, medzi ktoré patria tepny, odborne artérie, žily, teda vény a vlásočnice, tzv. kapiláry. Ďalej rozoznávame cievy miazgové, teda lymfatické. Tepny, žily i lymfatické cievy tvoria prepojený systém, ktorý navzájom spolupracuje.

Anatómia ciev

Stena ciev je tvorená z troch základných vrstiev, z vnútornej, strednej a vonkajšej časti. Vnútorná vrstva prichádza priamo do kontaktu s krvou, preto je nutné, aby jej povrch bol nepremokavý a krv mohla plynulo prúdiť. Stredná vrstva je tvorená prevažne hladkou svalovinou, ktorá najmä u tepien býva hrubšia. Vonkajšia vrstva spája cievu s okolitým tkanivom. Tieto tri vrstvy sa ale svojou skladbou alebo hrúbkou u jednotlivých typov ciev líšia.

Funkcia ciev

Úlohou krvných ciev je rozvádzať po tele krv, ktorú pumpuje srdce. Krv obsahuje dôležitý kyslík aj iné výživné látky, ktoré je potrebné dopraviť do tkanív a buniek. To je nevyhnutné pre správnu funkciu orgánov. Zo srdca odvádza krv najväčšia tepna zvaná srdcovnica čiže aorta, ktorá vedie krv okysličenú. Aorta sa ďalej vetví na menšie tepny a tepničky, ktoré prechádzajú až v kapiláry, z ktorých už môže kyslík prejsť do potrebných tkanív a buniek. Kapiláry sa potom napájajú na drobné žilky, ktoré sa spájajú do veľkých žíl a tými sa krv zbavená kyslíka a živín vracia späť do srdca. Tento obeh krvi po tele sa neustále opakuje. Lymfatické cievy slúži na prepravu miazgy, teda tekutiny vznikajúce z tkanivového moku. Tieto cievy vznikajú slepo vo väčšine orgánov a odvádzajú z tkanív prebytočnú tekutinu, bielkoviny a iné látky, ktoré už tkanivá nepotrebujú. Do priebehu lymfatických ciev sú zaradené aj dôležité uzliny, ktoré miazgu filtrujú a odstraňujú rôzne cudzorodé častice v nej obsiahnuté. Všetky lymfatické cievy sa nakoniec spájajú do dvoch hlavných miazgovodov, ktoré ústia do žíl a tým sa dostáva miazga do krvi. Cievy zaisťujú tiež to, že sa krv, ktorá nimi prúdi, nedostane mimo nich a za normálneho stavu sa nevyleje ani nepresakuje do tela. Steny ciev sú rôzne pružné aj rozťažné, preto môžu často meniť svoj objem. Najpružnejšie sú tepny, ktorých stena obsahuje viac svaloviny a elastických vlákien. Naopak stena žíl je oveľa tenšia a menej pružná.

Ochorenia ciev

Cievy slúžia teda k doprave krvi s potrebnými látkami a plynmi do všetkých tkanív tela a odtiaľ naopak k odoberaniu a odnášaniu splodín metabolizmu a látok tkanivám nepotrebných. Ak tomu tak nie je, hovoríme o ochorení ciev. Tieto ochorenia patria medzi jedny z najčastejších príčin smrti u nás a môžu sa vyskytovať u mužov aj žien. Tých je celý rad, a preto sa zameriame na tie najčastejšie a najzávažnejšie.

Ateroskleróza

Ateroskleróza zahŕňa zmeny v stene cievy, ktoré menia jej priesvit a preto je považovaná za príčinu mnohých iných ochorení. Ateroskleróza vzniká u každého jedinca prakticky už od narodenia, preto je sporné, či môžeme o nej hovoriť ako o ochorení. Ak áno, potom sa určite jedná o ochorenie chronické, pri ktorom dochádza k ukladaniu tukových látok do vnútornej steny tepien. Tým dochádza k zúženiu ich priesvitu, zhoršeniu prekrvenia daného orgánu a v najzávažnejších prípadoch dochádza k ich úplnému uzavretiu. V takomto prípade vzniká ischémia, teda miestne ischemický záchvat -TIA tkaniva. Týmto spôsobom vzniká infarkt myokardu alebo mozgová mŕtvica. Ateroskleróza sa diagnostikuje pomocou Dopplerovho ultrazvuku alebo röntgenom. Lieči sa pomocou balónikovej angioplastiky, teda chirurgického zákroku, kedy je zavedený do postihnutej cievy katéter s balónikom a jeho nafúknutím sa cieva roztiahne, prípadne vystuží kovovou sieťkou, tzv. stentom.

Aneuryzma aorty

Aneuryzma aorty, čiže výduť, predstavuje vakovité rozšírenie, ktoré vzniká najčastejšie v oblasti brušnej aorty. Dôvodom je oslabená stena tejto namáhanej tepny. Aneuryzma vzniká tiež najčastejšie na podklade aterosklerózy a vyskytuje sa oveľa častejšie u mužov. Výduť sa poväčšine nijako neprejavuje, môžeme na ňu prísť pri vyšetrení pohmatom kedy v oblasti brucha nachádzame pulzujúci objekt. V prípade, že aneuryzma praskne, prejaví sa silnou bolesťou a vedie k veľkému krvácaniu, ktoré býva pre pacienta fatálne. Aneuryzmu môžeme ozrejmiť CT alebo ultrazvukom brucha. Jedinou možnosťou účinnej liečby aneuryzmy aorty je chirurgický zákrok.

Disekcia aorty

Disekcia aorty predstavuje trhlinu najčastejšie vo vzostupnej časti aorty vychádzajúcej zo srdca. Tým sa vytvára vrecko, kde dochádza k hromadeniu krvi. Trhlina môže postupovať a šíriť sa po priebehu aorty až na jej vetvy. Krv má tendenciu sa prevaliť späť do vnútra cievy, čo je priaznivé. V prípade prevalenia navonok nastáva smrť pacienta. Nie je úplne jasné z akého dôvodu trhlina v stene cievy vzniká, ale prišlo sa na to, že väčšina pacientov s disekciou aorty trpí aj hypertenziou, teda vysokým krvným tlakom. Disekcia sa prejavuje silnou prudkou bolesťou za hrudnou kosťou a môže pripomínať infarkt myokardu. V rámci diagnostiky je preto nutné tieto dva rôzne stavy odlíšiť. Liečba spočíva v podaní lieku na zníženie vysokého tlaku a v chirurgickej rekonštrukcii cievy.

Raynaudova choroba

Raynaudova choroba je ochorenie ciev, pre ktoré sú typické záchvaty zblednutia a bolesti končekov prstov na rukách. Je to spôsobené stiahnutím svalovej vrstvy ciev, čím sa zužujú a znižuje sa tak prietok krvi. Vyvolávajúcim momentom býva chlad či duševné emócie, ale pravá príčina samotného spazmu ciev nie je známa. Častejšie bývajú postihnuté ženy v mladom veku.

Žilová trombóza

Žilová trombóza je ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku porúch zrážanlivosti krvi alebo spomalenia krvného toku v žilách. Najčastejšie postihuje hlboké žily dolných končatín. v ktorých sa tvoria krvné zrazeniny upchávajúce cievu. To sa prejaví opuchom, začervenaním a bolesťou. Nebezpečenstvom hlbokej žilovej trombózy je možnosť ich zanesenia do pľúcnice alebo jej vetví, kde sa môžu zaseknúť a spôsobiť pľúcnu embóliu. Náchylnejšie k žilovej trombóze sú tehotné ženy, ďalej ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu či ľudia dlhodobo cestujúci v sede.

Kŕčové žily

Kŕčové žily, čiže varixy, sú vinuté, predĺžené, zoslabené žily, v ktorých krv nemôže prúdiť a tak tu dochádza k hromadeniu krvi. Dôsledkom je vznik trombov, teda krvných zrazenín. Toto ochorenie postihuje najčastejšie žily dolných končatín. Varixy vznikajú na podklade oslabenia žilovej steny a zvýšenia tzv. intraluminálneho tlaku, teda tlaku vnútri žily. Ten sa zvyšuje aj v dôsledku nedomykavosti chlopní, ktoré sa v dolných končatinách nachádzajú. Poväčšine sa jedná o ochorenie vyskytujúce sa v pokročilejšom veku. Skôr sa môžu vyskytovať napríklad u tehotných žien alebo u ľudí s rodinným výskytom. Účinnou liečbou kŕčových žíl je chirurgický zákrok.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email