Choroby hypofýzy

14.4.2012 , Zuzana Boučková

nemoci-hypofyzy.jpg - kopie
nemoci-hypofyzy.jpg - kopie
Choroby hypofýzy môžu vznikať z rôznych príčin. Choroby hypofýzy môžu mať za následok hypopituitarizmus, čo je nedostatočná tvorba hormónov alebo naopak ich nadmernú produkciu. Najčastejšie choroby hypofýzy sú nezhubné nádory - adenómy.

Choroby hypofýzy

Hypofýza, nazývaná aj podmozgová žľaza, je riadiacim orgánom celého endokrinného systému. Do neho patria všetky orgány s vnútorným vylučovaním, ako je napr. štítna žľaza, nadobličky, časť podžalúdkovej žľazy a ďalšie. Úloha tohto systému spočíva predovšetkým vo vytváraní hormónov, čo sú chemické látky slúžiace na prenos informácií. K cieľovým tkanivám sa dostávajú pomocou krvného obehu. Hypofýza je rozdelená na dve časti – prednú, adenohypofýzu a časť zadnú, neurohypofýzu. V oboch týchto častiach, lalokoch, môže dôjsť k poruche a teda k chorobe hypofýzy.

Predný a zadný lalok hypofýzy

Choroby hypofýzy postihujú ako predný, tak aj zadný lalok hypofýzy. V prednom laloku, adenohypofýze, sa vytvára viac hormónov. Väčšinou také, ktoré ovplyvňujú tvorbu chemických poslov v ostatných endokrinných žľazách. Patrí k nim tyreotropín (ovplyvňujúci funkciu štítnej žľazy), adrenokortikotropín (ovplyvňujúci nadobličky), gonadotropíny (s účinkom na pohlavné orgány), prolaktín (dôležitý pri dojčení) a rastový hormón. Neurohypofýza funguje iba ako skladisko hormónov z hypotalamu, a to oxytocínu (ktorý je nevyhnutný pri pôrode a dojčení) a vazopresínu, tzv. antidiuretického hormónu (ovplyvňujúceho spätné vychytávanie vody z moču v obličkách).

Príčiny chorôb hypofýzy

Choroby hypofýzy sa však nemusia prejavovať žiadnymi zreteľnými príznakmi. V prípade prejavenia príznakov ide potom o tieto syndrómy – hypopituitarismus, čo je stav charakterizovaný nedostatočnou tvorbou a vylučovaním jedného či viacerých hormónov hypofýzy. Ďalej potom zvýšená hladina týchto hormónov či napríklad u nádorov tiež tlak na okolité štruktúry súvisiaci s porušením ich činnosti. Najčastejšou príčinou ochorenia hypofýzy sú nezhubné nádory (adenómy). Tie môžu byť buď zdrojom zvýšenej produkcie hormónov (nádory aktívne), alebo sú endokrinne neaktívne, prípadne svojím rastom utláčajú okolité tkanivo a vzniku dostatočného množstva hormónov tak zamedzujú. Aktívne nádory sú typicky tvorené z jedného druhu buniek, preto potom prednostne vylučujú jednu látku. Pomerne bežne sa vyskytuje napríklad tzv. prolaktinóm, ktorý má za následok tvorbu mlieka mimo tehotenstva, prípadne neplodnosť. Adenóm vyrastajúci z buniek produkujúcich rastový hormón má za následok gigantizmus či akromegáliu. Gigantizmus sa vyskytuje u detí, kedy ešte nie je dokončený rast kostí, naopak pri akromegálii u dospelých, kedy kosti už nemôžu rásť do dĺžky, dochádza k ich zhrubnutiu. Tieto choroby hypofýzy postihujú aj mnohé vnútorné orgány a narúšajú správny chod ich funkcií, čím sa radia medzi veľmi vážne ochorenia. Ak je vo zvýšenom množstve tvorený hormón adrenokortikotropný, rozvíja sa Cushingovho choroba. Jej príznaky sú veľmi rozmanité, medzi tie hlavné patrí napríklad zvýšenie hladiny krvného cukru, zníženie obranyschopnosti organizmu, zvýšenie krvného tlaku a všeobecne zhoršená schopnosť tela znášať stres. Okrem nádorov môžu byť príčinou chorôb hypofýzy aj úrazy, cievne mozgové príhody, ožiarenie, zápalové procesy apod. Vrodené poruchy hypofýzy sa nevyskytujú príliš často, v takýchto prípadoch však môže chýbať aj kus tkaniva tohto orgánu.

Liečba chorôb hypofýzy

Na určenie diagnózy choroby hypofýzy sa používajú predovšetkým zobrazovacie metódy - CT mozgu alebo magnetická rezonancia. V prípade nádoru je však možné definitívne rozhodnúť, o aký typ sa jedná, až po chirurgickom zákroku, kedy je odoslaná vzorka na mikroskopické vyšetrenie. Jednoznačnou pomocou pred samotnou operáciou je teda aj laboratórne vyšetrenie, ktoré pomôže odhaliť zvýšenie či zníženie hladín hormónov hypofýzy v krvi. V niektorých prípadoch môže po odstránení nádoru dôjsť k prehupnutiu situácie do druhého extrému - hypopituitarismu. U niektorých adenómov je preto bezpečnejšou voľbou ožiarenie, čím dôjde k zástave ďalšieho rastu nádoru. Vždy je však potrebné brať ohľady na veľmi tesné susedstvo očných nervov, aby pri liečbe nedošlo k ich poškodeniu.

Vložiť príspevok:

Vážení čitatelia, o vaše názory veľmi stojíme. Chceme, aby ste sa u nás cítili dobre, preto diskusiu strážime a príspevky, ktoré sú v rozpore s Kódexom diskutéra mažeme.




Email